Môj profil 
Predplatné
Časopis The Ekonomist zverejnil tohtoročný rebríček potravinárskej produkcie Global Food Security Index, ktorý pripravili analytici z The Economist Intelligence Unit. Global Food Security Index je pomerne „známa firma“ a sleduje kvalitu a bezpečnosť potravín v 109 krajinách sveta. V jeho rebríčku Česká republika si oproti vlaňajšku nepolepšila, ale ani nepohoršila – zostala na 23. priečke. Mierne si zlepšila bodový zisk. Kým pred rokom získala 72,2 bodu zo 100 možných, tento rok je to 74,6 bodu.
Slovensko je v tohtoročnom rebríčku nižšie ako Česko – na 31. mieste so 69,8 bodmi, avšak oproti vlaňajšku sa posunulo o 6 pozícií vyššie. Poliaci, ktorých potraviny sú často považované za výrazne menej kvalitné a bezpečné, skončili len o 3 priečky za Českou republikou a predbehli Slovákov. Poľsko si oproti vlaňajšku polepšilo o jedno miesto a skončilo 26. na svete.
Na prvom mieste tohto rebríčku sú Spojené štáty /89,3 bodu/. Na druhom mieste je Rakúsko a o tretiu priečku sa delí Holandsko s Nórskom. Na konci tohto rebríčku sú africké krajiny a najhoršie potraviny majú – rovnako ako aj pred rokom – v Demokratickej republike Kongo /20,8 bodu/, Čade /25,5 bodu/ a Madagaskare /27,7 bodu/. Najväčší pokrok za uplynulý rok urobila Uganda. Tento rok získala o 5,8 bodu viac ako vlani a skočila na 74. pozícii. Viac ako 5 bodov oproti vlaňajšku pridali aj Togo a Srbsko. Naopak najväčší bodový pokles – o 4,1 bodu – vykázala Barma, o tri body potom poklesli Madagaskar a Rumunsko. Žiadne prekvapenia, je to podobné ako vlani.
Odborníci Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory /SPPK/ upozorňujú na to, že rebríček časopisu The Economist nehodnotí len kvalitu a bezpečnosť domácej výroby potravín, kde Slovensko býva na tom tradične dobre, ale aj ďalšie ekonomické ukazovatele, ktoré už nie sú v rukách výrobcov a ich profesijnej samosprávy. Slovensko napríklad ťahá za kratší koniec v cenovej dostupnosti potravín, ktorých úroveň je – najmä v dôsledku vysokej DPH – u nás vyššia ako v susedných krajinách V-4.
SPPK už dlhšie navrhuje znížiť DPH aspoň na základné druhy potravín, no je otázne, do akej miery – a či vôbec – to bude ochotný štát akceptovať, alebo o tom aspoň uvažovať. Pokiaľ však bude mať Slovensko na potraviny vyššiu DPH ako väčšina ostatných členských krajín EÚ, pri podobných porovnávaniach bude vždy v nevýhode. Odborníci zo SPPK prízvukujú, že veľmi nízka je aj naša potravinová sebestačnosť, v dôsledku ktorej sa do Slovenskej republiky dováža mnoho potravín, pričom ich kvalita zvyčajne nebýva vysoká. Obchod v rámci importu preferuje predovšetkým nízke ceny, takže kvalitatívne aspekty nebývajú z jeho pohľadu prioritné. Aj táto skutočnosť má bezprostredný vplyv na hodnotenie stavu zásob a prístupu našich ľudí k potravinám, kde takisto nie sme rovnocenní v porovnaní s našimi susedmi.
Z hľadiska bezpečnosti potravín a národného systému jej kontroly býva u nás zvyčajne všetko v poriadku a analytici SPPK predpokladajú, že ani pri ostatnom hodnotení stavu a kvality potravín to nebolo inak. Problémy nezvyknú bývať ani s kvalitou domácej produkcie, podliehajúcej kontrolám orgánov potravinového dozoru. Len ona samotná však nemôže zabezpečiť Slovensku dosiahnutie lepšej pozície v podobných hodnoteniach.
Východiskom, podľa odborníkov SPPK, môže byť iba rozvoj kvalitnej domácej potravinárskej produkcie a zvyšovanie podielu jej predaja na vnútornom trhu Slovenska.
SPPK sa o to usiluje už dlhšie v rámci práce so spotrebiteľom, ale aj rôznymi aktivitami vo vzťahu k obchodným reťazcom a podpore alternatívnych foriem odbytu. Riešenia v oblasti nižšej DPH aspoň na vybrané potraviny komplikuje napätosť štátneho rozpočtu a škrtenie jeho deficitu v období stále doznievajúcej hospodárskej krízy.
eu
.JPG)
.jpg)
.jpg)
