Môj profil 
Predplatné
„To hovoria štatistiky a prognózy. Aký je ale pohľad našincov? Pozreli sme sa na to, aké sú očakávania Slovákov ohľadom tohtoročného vývoja ekonomiky, nezamestnanosti a samozrejme cenového vývoja. Zaujalo nás aj to, ako našinci hodnotia svoju finančnú situáciu, tvorbu úspor a aké majú plány ohľadom kúpy finančne náročnejších tovarov či dokonca nového bývania. Vychádzali sme zo Spotrebiteľského barometer I., ktorý zverejnil Štatistický úrad SR,“ uvádza vo svojom komentári analytička Poštovej banky Ing. Jana Glasová.
Na začiatku tohto roka najväčšia skupina našincov [až 38 %] očakávala, že ekonomická situácia v našej krajine zostane počas tohto roka rovnaká ako doteraz. Pesimistov je ale viac ako optimistov. Až 30 % Slovákov predpokladá zhoršenie ekonomiky, zatiaľ čo zlepšenie očakáva „len“ 18 % respondentov. Čo sa ale trhu práce týka, tak tam sú Slováci väčší optimisti. Mieru nezamestnanosti na rovnakej úrovni ako doteraz očakáva až 34 % našincov a rovnaké percento dokonca odhaduje, že nezamestnanosť bude tento rok klesať. Naopak, nárast nezamestnanosti predpokladá iba 24 % Slovákov.
Zaujímavý je aj pohľad na to, aký vývoj cien Slováci predpovedajú. Pocitová inflácia je takmer vždy vyššia ako tá reálna, to znamená, že ľudia majú zväčša pocit, že ceny rastú rýchlejšie ako je tomu v skutočnosti. Dokonca aj v období deflácie počas roka 2016 zhruba polovica Slovákov mala pocit, že ceny tovarov a služieb sa zvyšujú. Aktuálne až 57 % Slovákov očakáva, že ceny v obchodoch budú počas roka mieriť nahor. V rámci toho dokonca 16 % našich obyvateľov sa domnieva, že ceny budú rásť rýchlejšie ako doteraz. Stále vysoký podiel našincov, približne štvrtina, si ale myslí, že ceny zostanú rovnaké ako doteraz, teda že inflácia stúpať nebude.
Zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva 18 % našich domácností. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi podiel týchto optimisticky naladených domácností mierne poklesol. Až tri pätiny našincov, teda drvivá väčšina, však predpokladá, že ich finančná situácia sa počas tohto roka meniť nebude.
Slováci sú pomerne sporivý národ. Potvrdzuje to aj fakt, že 38 % našich domácností sa domnieva, že si budú tento rok schopné vytvárať úspory. Podiel sporivých domácností sa na takejto úrovni drží dlhodobo. To je pozitívom pre našu ekonomiku, pretože práve úspory používame na kúpu finančne náročnejších tovarov. Rekonštruovať svoje bývanie alebo uskutočniť spomínané väčšie nákupy [bielej a čiernej techniky, nábytku, kobercov a pod.] plánuje v tomto roku zhruba každá šiesta domácnosť.
Kúpu auta počas roka zamýšľa 6 % domácností. Podiel domácností, ktorí si v tomto roku plánujú kúpiť alebo postaviť novú nehnuteľnosť, vzrástol na 4 %, pričom dlhodobejšie sa tento podiel pohyboval na úrovni 3 %. Na svedomí to majú zrejme aj priaznivé podmienky na úverovom trhu a nízke úrokové sadzby.
Pozitívnejšie sa v úvode roka vyvíjala situácia týkajúca sa finančných možností slovenských rodín. Pribudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, ubudlo tých, ktorí žijú takpovediac od výplaty k výplate. Podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory, oproti predchádzajúcim mesiacom mierne klesol na úroveň 17 %.
Kým v úvode minulého roka si dokázalo sporiť 45 % domácností, na začiatku tohto roka to bolo 47 %. To je určite pozitívna správa aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk na termínované vklady, aby sa zhodnocovali alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov. Vo všeobecnosti sa odporúča, že každý z nás by si mal dokázať každý mesiac odložiť minimálne 10 % zo svojho príjmu. Stále vysoký je ale u nás podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate – je to až 34 % domácností,“ uzatvára svoj komentár analytička Poštovej banky Ing. Jana Glasová.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
