Môj profil 
Predplatné
“Náš postoj ku kvótam sa vôbec nemení, naďalej budeme veľmi aktívne pracovať na tom, aby solidarita, ktorá je súčasťou európskeho života, bola prejavená iným spôsobom len ako núteným prijímaním migrantov z iných krajín,” povedal Fico. Podotkol, že tí pritom na Slovensku nechcú ani ostať.
Rozsudok podľa neho neprináša “žiadnu novú kvalitu, len Súdny dvor EÚ má iný právny názor na procedúru prijímania takýchto rozhodnutí”. Práve spôsob prijatia mechanizmu prerozdeľovania migrantov medzi členské štáty EÚ Slovensko v žalobe napadlo. Rovnako poukazovalo na chýbajúcu jednotu štátov pri rozhodovaní.
“Namietali sme predovšetkým to, že takéto vážne rozhodnutie sa nemalo prijať ako nelegislatívny akt. Ďalej, že takéto vážne rozhodnutie sa malo prijímať jednomyseľne, namietali sme aj ďalší postup rady, pretože išlo o rozhodnutie, pri ktorom nebola dosiahnutá jednota všetkých členských štátov EÚ a rozhodnutie ukladalo povinnosti všetkým,” ozrejmil Fico.
Takýto spôsob rozhodovania pri citlivých otázkach označil za politicky nesprávny. “Vyoral hlbokú brázdu medzi členskými štátmi EÚ,” uviedol Fico. Verí, že pri prijímaní rozhodnutí o riešení problematiky migrácie sa už takýto mechanizmus nikdy nepoužije. “Len by opäť prehlboval rozdielne názory členských štátov na spôsob riešenia migrácie,” doplnil s dôvetkom, že situáciu treba riešiť spoločným konsenzom všetkých štátov.
Rozhodnutie o povinných kvótach tak po rozhodnutí súdneho dvora zostáva v platnosti, tá však vyprší 26. septembra, pripomenul Fico. Slovensku pre neúspešnú žalobu podľa Fica nič nehrozí. “Využili sme svoje právo, nehrozia nám žiadne postihy, nič, pretože Európsky súdny dvor nekonštatoval, že by Slovensko niečo porušilo, len vyslovilo právny názor a súdny dvor povedal, že má iný. Rozhodnutie je konečné, nie je možné voči nemu podávať žiadne opravné prostriedky,” zhrnul.
Slovensko je podľa neho migrantom pripravené prejaviť takú mieru solidarity, ako mu to umožňuje štátny rozpočet a technické možnosti. “Sme pripravení, čakáme na nejaké návrhy, sami navrhujeme poskytnúť peniaze na ochranu vonkajších hraníc Schengenu, dať ľudí, techniku. Všetko sme pripravení urobiť, dokonca nad rámec našich povinností, ktoré by sme normálne mali, ale náš politický postoj ku kvótam je absolútne nemenný, ja tu nemám, kde jednoducho ustúpiť,” uzavrel.
Pomoc pri ohrane hraníc je podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) jednou z najefektívnejších foriem boja s nelegálnou migráciou. Najväčší kameň úrazu vidí, naopak, v návratovej politike, ktorá má v niektorých štátoch zlyhávať. “Okamžitý návrat všetkých migrantov, ktorí nemajú nárok na ochranu je zárukou toho, že bude zvýšená bezpečnosť v Európe a, samozrejme, je to demotivačný prvok pre všetkých migrantov, ktorí majú chuť prichádzať do Európy, pretože vedia, že sa okamžite navrátia do krajiny,” skonštatoval.
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót. Žaloby sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov. Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. 9. 2017) premiestnenie 120.000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch uvedených krajín do iných členských štátov Únie.
.jpg)
.JPG)
