Krupa a Hanus z Postoja si skočili do vlasov kvôli tomu, kto je fašista

Herným žetónom je tentokrát Giorgia Meloni, víťaz talianskych volieb. Kým Krúpa sa pre Denník N vyjadril, že “Meloniová len účelovo predstiera svoju európskosť a v skutočnosti je „predovšetkým vodkyňou neofašistického hnutia“, Hanus mu vo svojom komentári pripomína, že “Krúpa by mal po odchode z klubu OĽaNO urýchlene opustiť aj rady SaS – pred dvomi rokmi totiž zvolili za predsedníčku Európskych konzervatívcov a reformistov, kam okrem poľskej PiS, českej ODS patrí aj Krúpova SaS, práve Giorgiu Meloniovú.”

Krúpa žiadal priestor na vyjadrenie, čomu sa Hanus vyhol, a Krúpa mu v maili píše: “…pustili ste sa na klzkú pôdu názorovej konfrontácie bez toho, aby ste korektne umožnil na ňu vstúpiť aj mne, vášmu oponentovi.” A potom ešte čosi o názorovej férovosti: “…médium, ktoré sa navonok tvári seriózne a férovo, ale keď príde na lámanie chleba, bráni svoju jednostrannosť znemožnením poctivého publicistického dialógu.” Človek by sa za brucho chytal od smiechu, keď si uvedomí postoje politika, ktorý autorom týchto slov. Vraj publicistický dialóg! Zakázať, zablokovať, trestať! To je Krúpova predstava dialógu. A celé to zaklincuje slovami: “Ak vy toto jednostranné zamietnutie výmeny názorov považujete dokonca za svoje sväté právo, žurnalistická zásada umožnenia poctivého hľadania slobodnej výmeny názorovej dostala od Postoja knokaut.”

Šéfredaktor Postoja sa nepodpísal pod vyhlásenie šéfredaktorov: Novinári odmietajú Matovičove útoky. Pre Postoj pracuje aj Marek Vagovič, ktorý sa zachoval presne ako politici, ktorým to vyčíta a odmietol odpovedať svojim kolegom novinárom na horúce o otázky o svojej korupčnej kaze. Následne prišiel s lacným vysvetlením a tvári sa, že je všetko v poriadku.

Pri sledovaní takýchto sporov človeku nevdojak príde na rozum Taraba a jeho trestné oznámenie na Kolíkovú. Takéto bezhlavé a často úplne nepodložené nálepkovanie politických protivníkov slovom fašista robí totiž medvediu službu spoločnosti. Devalvácia významu slova fašizmus devalvuje aj nebezpečnosť tejto ideológie, ktorá neskôr o to ľahšie môže vykopnúť zadné dvere do politiky. Bude potom ťažké vyhnať ju z kuchyne.