Turbulentné zmeny v Európe a nevyhnutné zmeny pre Slovensko!

Súčasná, stále viac napätá situácia vo svete, ktorá sa týka aj Slovenska, je v podstate snaha slabnúceho doterajšieho svetového hegemóna USA s centrom v CITY Bank of London a vlastníkov peňazí v Bazilei zvrátiť svoj pád a po rozšírení prehranej vojny na Ukrajine rozšíriť konflikt z Ukrajiny na územie niektorých štátov Európy, ktoré otvorene chcú ďalšími „cudzími rukami“ rozpútať dlhodobé vojny nie len v Európe, ale aj v Tichomorskom priestore a v Južnej Ázii, s cieľom radikálne obmedziť a zastaviť ťažbu a toky energií hlavnému protivníkovi US A- teda Číne, najväčšiemu ekonomickému a priemyselnému konkurentovi Spojených štátov.

Čo USA v tejto hre považovali za nerealistické bol nevídaný odpor Iránu, ktorý zlikvidoval ťažobné možnosti nepriateľov v jeho okolí, čo v podstate USA plne vyhovuje, pretože Irán zlikvidoval ich ťažobné a exportné možnosti ropy a plynu. USA vo svojich plánoch zjavne podcenili už známu skutočnosť, že Irán likviduje prakticky všetky ich vojenské základne na Blízkom východe a dokonca, že sa Irán skutočne odhodlal likvidovať štát Izrael, ku čomu v týchto dňoch sľúbil možné útoky aj na americké ciele v Európe.

Pretože USA v oblasti Hormutského priestoru nemá plne oddaných spojencov, ktorý by namiesto nich vojensky likvidovali Irán, budú sa musieť so svojimi vojakmi sami angažovať v útokoch Iránu a jeho blízkym spojencom. USA v tejto oblasti síce nezostanú sami, pretože ako tak im pomôže aj Izrael, ktorý má tiež s Iránom vážny, ak nie existenčný problém, preto pozitívny výsledok v prospech USA a Izraelu v podobe rozvrátenia a rozbitia Iránu s pozadím Čínskej a možno aj Indickej a Ruskej pomoci sa ukazuje ako veľmi neistý.

USA sa rozoštvaním nášho sveta „Britským koloniálnym systémom“ –  každého proti každému – snažia donútiť bojujúce strany urobiť závislými na dodávkach existenčných energií a zbraní od USA, čo sa im plne podarilo v Európe a ako tak sa im to darí aj v Tichomorskom priestore. Tieto vojny živia a budú živiť trezory vojenského priemyslu a vlády USA a hlavne ich vlastníkov dúfajúc, že tieto vojny budú dlhodobé, bez konca – ako sa to zatiaľ podarilo uhrať a zvrátiť na Ukrajine vďaka tradičnej, nekonečnej naivite ruských najvyšších politických a mocenských predstaviteľov a ich tradične nepoučiteľnej viere v silu „skalopevných“ sľubov a podpisov západných politikov na zmluvách. V Rusku je vypovedané slovo sľubu podpis zmluvy krvou a na Západe rozumejú podpisu krvou z nosu po údere tvrdou päsťou medzi oči…

USA a ich vlastníkov však stále strašia zatiaľ sporadické a tiché aktivity hlavne kľúčových štátov skupiny BRICS, ktoré upevňujú cestu k multipolarite národov a štátov, ktoré krok za krokom likvidujú silu dolára ako rezervnej výmennej svetovej meny a neskôr jeho dvojča – Euro, ktoré bude dolár nasledovať po jeho páde.

Ľudia a politici si to neuvedomujú, ale hlavní protagonisti likvidácie dolára – Čína a Rusko – jeho likvidáciu robia pomaly, systematicky, pretože jeho príliš rýchly pád by mohol zlikvidovať aj ich vlastné ekonomiky. Úpadok kúpnej sily týchto mien za sprievodu hospodárskej a ekonomickej samovraždy Západu zelenou a imigračnou politikou Európske štáty a ich národy začínajú stále viac a viac pociťovať rastúcou chudobou, nezmyselným hospodárskymi zákonmi, sledovaním občanov, cenzúrou, nezamestnanosťou, korupciou, zbrojením, obmedzovaním výroby už aj nekvalitných potravín a vôbec celospoločenským úpadkom sprevádzaným rastom všeobecnej kriminality, aký Európa nezažila od konca druhej svetovej vojny. Medzi iným sú to klasické znaky úpadku a zániku všetkých doterajších impérií…

Pre Slovensko z toho vchádza jednoznačný poznatok a poučenie, že štátnu a spoločenskú stabilitu môže zachrániť len zásadná zmena vnútornej hospodárskej a ekonomickej politiky!

Táto zmena musí byť primárne zameraná na rozvoj doterajších a nových prvovýrobcov potravín, spracovateľov potravín vo vlastníctve štátu ale aj vo vlastníctve súkromných osôb čisto slovenského pôvodu, prípadne kombinácie štátneho a súkromného vlastníctva vrátane distribúcie a predaja, sekundárne produkcii výrobkov dennej spotreby a terciálne ostatným výrobkom, ktoré v rámci energetických, surovinových a vedomostných zdrojov a možností je schopné obnoviť, alebo produkovať celkom nové produkty zamerané hlavne na vnútornú spotrebu a potreby štátu.

V tejto súvislosti je potrebné, aby štát v plnej miere spravoval a vlastnil prostriedky a zariadenia štátnych hmotných rezerv, energetických a surovinových zdrojov, vrátane vody s ich nosičmi, vrátane distribúcie a koncovej obchodnej siete, školstvo a zdravotníctvo, poisťovníctvo so zdravotným a dôchodkovým systémom, ako vyslovene a výlučne strategické systémy štátu len v rukách štátu!

Súčasne je potrebné pripraviť a schváliť skutočne novú hospodársku, ekonomickú a celospoločenskú víziu Slovenska, ktorá okrem strategických odvetví v rukách štátu obsahuje vlastnú národnú menu a banku na úrovni zákona, ak nie ústavného zákona, podľa ktorej zásad sa Slovensko bude naďalej budovať a rozvíjať tak, ako to pôvodne traja najvyšší ústavní činitelia na jar v roku 2025 veľkoryso a odvážne vyhlásili, ale v skutočnosti nespravili okrem nepoužiteľnej “Vízie” od SAV alebo AI.

V zásade netreba nič nové vymýšľať, stačí sa len vrátiť ku základom suverénneho riadenia ekonomiky a hospodárstva štátu, ktoré založil prvý minister financií USA Alexander Hamilton v rokoch 1789 až 1795, ktoré z USA spravili veľmoc, ale ktoré USA ešte v sedemdesiatych rokoch min. storočia opustili, a iné štáty, ako Čína a Rusko ich oživili… To znamená, že tieto Hamiltonove základy sa musia modifikovať na aktuálne Slovenské podmienky a národnoštátne záujmy formou úpravy legislatívy s princípmi riadenia ekonomiky a hospodárstva štátu, ktorých základy sú definované v návrhu zákonov o Národnoštátnom záujme Slovenska, o Národnej hospodársko-politickej stratégii Slovenska, o Štátnej doktríne Slovenskej republiky, o Urbanizme a plánovaní rozvoja Slovenskej republiky a Zákon na ochranu republiky už existujú, ale zo strany vyzývateľov vízie Slovenska nie je o ne skutočný záujem napriek tomu, že tieto zákony sú nevyhnutné základy pre koncepčné budovanie, kontrolu a riadenie akéhokoľvek štátu, teda aj Slovenska.

V tejto súvislosti za posledné desaťročia a aktuálneho stavu riadenia Slovenskej republiky, v ktorom je de jure hlavným nositeľom moci a strategického rozvoja Národná rada Slovenskej republiky a Vláda Slovenskej republiky je de jure len vykonávateľom rozhodnutí Národnej rady SR ale de facto je to v skutočnosti presne naopak, Vláda rozhoduje a prikazuje a Národná rada so sklopenými ušami odsúhlasuje, čo im Vlada prikáže. Slovensku a jeho národu nezostáva nič iné, len počúvnuť aspoň hlas pudu sebazáchovy a zahájiť zmeny v rámci aktuálnych zákonov a ústavy, t. j. začať zdola od “poslednej” obce cez “posledné” mesto až po vrchol riadenia štátu, keď to nejde naopak…

Preto by obce a mestá mali vytvárať lokálne komunity, ktoré majú ku sebe mentálne, odborne, hospodársky, sociálne a miestnymi tradíciami blízko –  aby si vzájomne vytvárali väzby spolupráce a deľby práce v službách, výrobkoch dennej spotreby, ale hlavne výrobe potravín aj s ich distribúciou a predajom napriek tomu, že niektoré produkty môžu byť drahšie ako z dovozu v zahraničných reťazcoch, ktoré tu objektívne nebudú večne!

Aké-také zákony tohto ešte štátu im v tom nebránia. Ak obce a mestá zároveň začnú zamestnávať miestne obyvateľstvo vo vlastných napr. neziskových podnikoch alebo v podnikoch s ručením obmedzeným, budú môcť motivovať svojich občanov zostať v obci, či v meste a rozvíjať ich. To samé platí aj v rámci okresov, ktoré by tiež mali budovať medzi sebou vzájomné podporné hospodárske, ekonomické, vedomostné a sociálne vzťahy.

Všetky doterajšie vlády na tieto činnosti a vzťahy miestneho a štátneho rozvoja po roku 1995 rezignovali a zdá sa, že rezignovali najmenej čiastočne aj tradičné združenia miest a obcí vo vzťahu k ich skutočnému vlastnému miestnemu hospodárskemu, ekonomickému a sociálnemu rozvoju. Zrejme si neuvedomujú, čo všetko držia vo svojich rukách… V konečnom dôsledku si obce a mestá s ich obyvateľmi vybudujú určitý druh samofinancovania a vlastnej stability. Rozvoj vlastného hospodárstva miest a obcí štát neoslabí – naopak, v konečnom dôsledku to primárne posilní vnútornú hospodársku a ekonomickú stabilitu štátu a sekundárne postupne posilní aj zahranične-politickú pozíciu Slovenska vo svete.

Preto pri vytváraní samofinancovania a vlastných zdrojov pre činnosť obcí a miest je nevyhnutné skončiť s totalitne-straníckou politikou riadenia štátu, podnikov so štátnou majetkovou účasťou a riadenia miest a obcí z rokov 1948 až 1966-8, kedy riadiť podnik mohol len stranícky nominant aj bez dokončeného základného či aspoň stredne odborného vzdelania… Do riadiacich zodpovedných funkcií musia byť vyberaní a umiestnení len odborníci so vzdelaním a praxou pre daný odbor a činnosť, t. j. žiadny aktivista alebo nedovzdelanec.

Ak to nejde “z hora” musí to ísť “z dola”, inej cesty niet, okrem diktátu zo zahraničia, ak sa nepreberieme z letargie, apatie a nezáujmu o samého seba, svojej rodiny a svojho okolia, pretože my občania obcí a miest sme štát a nie vláda je štát…!

Máme čo robiť a na čo “tešiť”.