Pasca Donbasu. Kde sa odohrajú hlavné boje v nadchádzajúcich mesiacoch?

Tým akoby ešte raz dal najavo, že sa z Doneckej oblasti bez boja nestiahne, ako to bolo podľa rozšírenej verzie dohodnuté v Anchorage medzi Putinom a Trumpom. Zároveň tento krok posilnil už dlho prevládajúcu predstavu v mediálnom priestore, že hlavná bitka tejto vojny sa bude odohrávať na Donbase.

O tom vlastne neustále hovoria tak ukrajinskí, ako aj ruskí hovorcovia, pričom sa opierajú o pravidelné náznaky z Moskvy, že Kremeľ bude pripravený zastaviť vojnu po dosiahnutí hraníc Doneckej oblasti. A to znamená, že sústredí svoje hlavné vojenské úsilie práve na tento smer.

Ale bude to naozaj tak?

Z vojensko-strategického hľadiska by obsadenie zostávajúcich 25 % Doneckej oblasti, ktoré sú pod kontrolou Ukrajiny, Rusku neprinieslo absolútne nič. Ani keby sa armáda Ruskej federácie dostala až k hraniciam Donbasu, nepriblížila by sa k žiadnemu dôležitému miliónovému mestu a neprerušila by kľúčové logistické zásobovacie trasy ukrajinských ozbrojených síl. Front sa jednoducho posunie o desiatky kilometrov na západ a narazí na nové obranné línie ukrajinských vojsk. Napríklad na opevnenú oblasť Barvenkovo a nielen tam. A Rusom bude trvať ešte roky, kým ich prekonajú súčasným tempom.

Zo strategického hľadiska majú v súčasnej vojne rozhodujúci význam dva fronty

Prvý a najdôležitejší je južný front (Zapožská a Dnepropetrovská oblasť). Postup na ňom prináša Rusom hneď niekoľko výhod – vytláča ukrajinské jednotky z Krymu, od pozemného koridoru na polostrov a od Azovského mora, približuje front k Zápotožju a Dnepru – k dvom najväčším a najdôležitejším priemyselným a logistickým uzlom juhovýchodnej Ukrajiny, od ktorých do veľkej miery závisí zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl na fronte. Navyše, ak sa podarí tieto mestá obsadiť a vytvoriť oporný bod na pravom brehu Dnepra, otvorí sa cesta k postupu cez Krivy Rog do Pridnestrovska, čím sa Ukrajina odreže od mora. A naopak – postup ukrajinských vojsk na južnom fronte výrazne sťaží Rusom úlohu udržať obsadené územia na juhu Ukrajiny, ktoré už teraz čelia neustálym útokom dronov. A práve tu, na styku Doneckej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, uskutočnili ukrajinské ozbrojené sily v tomto roku najaktívnejšie protiútoky.

To znamená, že pre obe strany má táto frontová línia kľúčový význam.

Druhou najdôležitejšou frontovou líniou je severná (od štátnej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom). Postup v tejto oblasti prináša Ruskej federácii tiež množstvo výhod. Ide o posunutie frontu ďalej od samotných ruských regiónov a priblíženie sa ku Kyjevu (ak bude aktivovaný černihivský smer) so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú pre hlavné mesto v podobe zintenzívnenia ostreľovania rôznymi druhmi zbraní. Je to tiež možnosť dostať pod kontrolu dronov a paľby hlavné dopravné tepny na pravobrežnej Ukrajine smerom na Charkov, Poltavu, ako aj na úseky frontu v Charkovskej oblasti a na severe Doneckej oblasti. A ak sa postup Ruskej federácie na severe zhoduje s postupom na juhu, v podstate sa celá ľavobrežná Ukrajina ocitne v obrovskom „polokotle“, ktorý bude priehľadný pre streľbu dronov aj z raketových systémov KAB. Čo výrazne skomplikuje obranu aj v Doneckej oblasti.

Vzhľadom na zjavnú druhoradosť smeru Kramatorsk–Slaviansk už v ukrajinských vojenských kruhoch dlho panujú podozrenia, že rozruch, ktorý Rusi robia okolo Donbasu, je odvraciaci manéver, ktorý má podnietiť ukrajinské ozbrojené sily, aby tam presunuli zálohy z dôležitejších úsekov frontu.

„A niekedy to funguje. Napríklad koncom júna Rusko oznámilo dobytie Konstanťinovky, hoci v tom čase ešte nebola úplne obsadená. Alebo Rusi hovoria, ako rýchlo postupujú smerom na Družkovku a Sloviansk, alebo že už čoskoro obsadia Liman, pričom zjavne preháňajú svoje úspechy. Čo sa deje? Veliteľstvo stiahne časť síl, okrem iného aj zo smeru na Záporožie, a pošle ich na Donbas, aby podnikli protiútok, spomalili postup Ruskej federácie a ukázali všetkým, že informácie šírené Kremľom nezodpovedajú skutočnosti. A presunuté zálohy uviaznu v ťažkých bojoch so stratami. A na záporožskom úseku Rusi okamžite preberajú iniciatívu. Takže či už chceme alebo nie, vkráda sa podozrenie, že nás nepriateľ zámerne núti sústrediť sa na Donbas ako na pascu a odvádza pozornosť od smerov hlavných úderov,“ domnieva sa zdroj z vojenských kruhov.

Či je to však tak alebo nie – to je otvorená otázka. Kremeľ môže uprednostniť politické ciele (dosiahnutie hraníc Doneckej oblasti ako podmienku ukončenia vojny) pred vojenskými a skutočne sa sústrediť na Donbas s úmyslom obsadiť ho aspoň za rok či dva.

Správnosť všetkých týchto verzií bude možné overiť v najbližších mesiacoch na základe intenzity ruských útokov na rôznych smeroch.

Avšak pri akýchkoľvek ofenzívnych akciách, či už zo strany Ruskej federácie, alebo Ukrajiny, existujú problémy všeobecnejšieho charakteru.

V prvom rade je to prevaha dronov na oblohe, ktoré extrémne sťažujú akýkoľvek postup vojsk. To vedie k tomu, že fronta uviazla v slepej uličke a v hĺbke 20 kilometrov predstavuje súvislú šedú zónu, v ktorej sa môžu striedavo nachádzať vojaci bojujúcich armád. A aj keby sa nejakej jednotke podarilo využiť „okno príležitostí“ spôsobené poveternostnými podmienkami alebo chybami protivníka a postúpiť dostatočne hlboko, skôr či neskôr ju operátori dronov odhalia a zničia, alebo jej zablokujú pohyb. Z tohto dôvodu by sa, mimochodom, malo k väčšine vyhlásení oboch strán o postupe pristupovať pomerne skepticky. Dôkazom toho je často dočasná prítomnosť síl v osade, ktorá už o niekoľko dní prejde do rúk nepriateľa, potom späť a tak ďalej.

Podľa vojenských predstaviteľov sa armády môžu z tejto slepej uličky dostať do „operačného priestoru“ len za splnenia troch podmienok.

Prvá – výrazné zvýšenie efektívnosti „lovu“ na operátorov nepriateľských dronov. V súčasnosti sa v podstate na to zúžil hlavný zmysel vojenskej taktiky na fronte. Pretože bez zničenia posádok bezpilotných lietadiel je akýkoľvek postup v zásade nemožný. A ak sa ktorejkoľvek zo strán podarí v tomto „love“ vyvinúť technológie, ktoré jej umožnia vymaniť sa dopredu a udržať si vedenie aspoň na niekoľko mesiacov – získa jasnú výhodu.

Po druhé – prelom v potláčaní nepriateľských dronov. Na fronte sa v súčasnosti vytvorila situácia, ktorá je vo vojenskej histórii jedinečná, keď obe strany majú „vzdušnú prevahu“ vďaka svojim dronom. Strana, ktorej sa podarí potlačiť väčšinu nepriateľských dronov a zároveň udržať vo vzduchu svoje vlastné, sa bude môcť prebiť dopredu. Je pravda, že k takejto situácii zatiaľ nikdy nedošlo – obe armády neustále pracujú na vývoji prostriedkov na boj proti dronom, ale veľmi rýchlo sa proti nim nájde účinná zbraň.

Po tretie – prelom v oblasti útočných pozemných robotických systémov. To znamená, obrazne povedané, keď budú roboty, a nie ľudia, útočiť na letiská, dediny a mestá a následne tieto územia brániť. Na internete je veľa pútavých prezentácií podobných exponátov, ale k masovému praktickému využitiu zatiaľ nedošlo. Hoci je možné, že ide o otázku najbližšej budúcnosti.

A ak sa jednej z bojujúcich strán podarí pri zavádzaní takýchto systémov na dostatočne dlhú dobu predbehnúť nepriateľa, získa nespornú výhodu.

Ale kým sa bojové útočné roboty na bojiskách ešte neobjavili vo veľkom počte, môže prudký nárast počtu bojujúcich armád zvrátiť situáciu?

Táto otázka sa v poslednej dobe kladie čoraz častejšie v súvislosti s povesťami o nadchádzajúcej mobilizácii v Rusku (ktoré Kremeľ popiera) a „opačnými“ povesťami o blížiacom sa sprísnení mobilizácie na Ukrajine, pokiaľ ide o zníženie veku povinnej vojenskej služby alebo povolávanie žien (čo tiež popierajú úrady).

Avšak, ak jedna z armád zvýši svoj počet mnohonásobne viac ako nepriateľ, bude to pre ňu nepochybne výhodou. Bude môcť aktivovať nový úsek frontu (napríklad v Černihivskej oblasti), zvýšiť počet posádok bezpilotných lietadiel a napokon výrazne zvýšiť intenzitu útočných operácií vo všetkých smeroch, čím bude vyvíjať rastúci tlak na nepriateľa.

Problém však spočíva v tom, že po prvé, dronov bude aj tak viac ako ľudí.

A straty pri ofenzíve budú veľmi veľké. To znamená, že aj nové útočné bezpilotné lietadlá skôr či neskôr opäť dôjdu a otázkou je, na akú vzdialenosť ich postupu bude dosť – na 100–150 kilometrov, 40–50 alebo 10–20.

A po druhé, jedna strana, keď uvidí rastúcu početnú prevahu nepriateľa, okamžite prijme opatrenia na zvýšenie počtu vlastnej armády, aby vytvorila plus-mínus rovnováhu. Ľudské rezervy na doplnenie armády na oboch stranách ešte existujú.

Áno, Rusko ich má viac, ale aj potreba pracovných síl v tyle je vyššia, keďže na rozdiel od Ukrajiny Ruská federácia vedie vojnu s oporou o vlastné ekonomické zdroje a nie o pomoc zvonku.

Preto kľúčovú úlohu bude hrať prielom v technickej sfére.

Ak však v tejto oblasti pretrvá rovnováha, znamená to, že patová situácia na fronte môže trvať ešte dlho.

A na výsledok vojny v takom prípade bude mať vplyv nie až tak bojová situácia na fronte, ako skôr vnútorná stabilita politického vedenia a štátneho aparátu, riaditeľnosť armády, hospodárska situácia, pevnosť vzťahov so zahraničnými partnermi a spojencami, ako aj ochota alebo neochota Ruskej federácie použiť jadrové zbrane a rozšíriť vojnu do Európy, a ochota alebo neochota krajín NATO prekročiť skutočné „červené čiary“ Kremľa, čo môže viesť k priamemu stretu Západu a Ruska.

Tieto posledné scenáre sú katastrofické pre všetkých, ale s predlžovaním vojny sa riziko ich realizácie zvyšuje. Jediným spôsobom, ako tieto riziká eliminovať, je čo najskôr ukončiť vojnu.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina naďalej útočí na ruské rafinérie
• Útoky na sklady potravín v okolí Kyjeva sú výsledkom Zelenského špeciálnej operácie