Obyvatelia Islandu rozhodujú v referende o obnovení rokovaní o vstupe do Európskej únie

Island s necelými 400-tisíc obyvateľmi požiadal o členstvo v EÚ po finančnej kríze z roku 2009, ktorá vážne zasiahla jeho hospodárstvo. Prístupové rokovania boli pozastavené v roku 2013 po nástupe euroskeptickej vlády. Najnovšie prieskumy verejnej mienky však ukazujú prakticky vyrovnanú podporu oboch táborov. „Je to dosť tesné, ale vždy som optimistka,“ povedala ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir, ktorá podporuje členstvo v EÚ.

Ak zvíťazí tábor „áno“, Reykjavík začne s Bruselom rokovať o podmienkach pristúpenia. Výsledná dohoda by následne musela byť predložená Islanďanom v ďalšom referende, tentoraz priamo o členstve. Jednou z najdôležitejších otázok pri rokovaniach by bolo rybárstvo, ktoré je pilierom islandskej ekonomiky a nad ktorým si Reykjavík chce zachovať výlučnú kontrolu.

Odporcovia obnovenia rokovaní poukazujú na súčasnú prosperitu krajiny a na skutočnosť, že Island už má ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru prístup na jednotný európsky trh. „Nepotrebujeme, aby nám vládol Brusel. Dokážeme to sami,“ povedal 65-ročný podnikateľ Elias Theodorsson.

Na druhej strane prosperitu sprevádza vysoká inflácia a úrokové sadzby. Niektoré domácnosti platia na hypotékach úroky vo výške deväť percent, čo zvyšuje príťažlivosť perspektívy vstupu do eurozóny s nižšími sadzbami. „Myslím si, že zodpovedné je umožniť tejto vláde vyrokovať dohodu s EÚ, aby sme videli, aké sú možnosti. Potom môžeme tú dohodu posúdiť,“ uviedla 32-ročná Alexandra Yr van Erven.

Do diskusie vstupuje aj bezpečnostná situácia po ruskej invázii na Ukrajinu a politika amerického prezidenta Donalda Trumpa vrátane jeho hrozieb prevziať susedné Grónsko. Island nemá vlastnú armádu a pri obrane sa spolieha na Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) a bilaterálnu dohodu so Spojenými štátmi z roku 1951. Podľa politológa Eirikura Bergmanna geopolitické zmeny debatu ovplyvňujú, nie sú však jej hlavnou hnacou silou.

Výsledok referenda bude pozorne sledovať aj Brusel. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová uviedla, že rozhodnutie Islandu by mohlo posilniť argumenty v prospech prijímania nových členov do Európskej únie.