Je problém s nimi hovoriť, je problém im podať ruku. Kto naozaj rozdeľuje spoločnosť?

Pozrite, aký status zverejnil u seba Jožo Pročko:

“Juraj Krupa použil ako jeden z hlavných dôvodov odchodu z OĽANO tvrdenie, že Matovič rokoval s ĽSNS. Pravda je taká, že Beluský prišiel za Matovičom a chcel vedieť, o čom je rodinný balíček. Krúpa to využil a odišiel z Oľano. S fašistami sa podľa neho nerokuje. Dnes som poslanca Krúpu zastihol v družnom rozhovore s Beluským. Na záver si podali ruky ako najlepší priatelia. Nestarám sa do toho, s kým sa Krúpa stretáva, s kým rokuje. No je odporné, keď robí to, čo vyčíta iným. Mne povedal, že sa ho Beluský prišiel niečo spýtať. Takže jeho sa môže spýtať, ale Matoviča keď sa spýtal, tak sa Matovič spájal s fašistami,” napísal Pročko.

A normálny človek už toho má dosť. V slovnom spojení liberálna demokracia je to prvé slovo odvodené od slova sloboda. Ale správanie súčasných liberálnych demokratov je skôr boľševické než liberálne či demokratické. Si so mnou v koalícii a urobil si niečo, čo sa mne nepáči? Zahlasovala za tvoj návrh aj časť opozície? Spájaš sa s fašistami, spájaš sa s mafiou! Takéto osočovanie je v poslednej dobe čoraz častejšie a súdny človek už prestal aj vnímať z ktorej strany na ktorú stranu ponad válov smeruje. V podstate je to už len významovo vyprázdnená nadávka, ktorú politici používajú len preto, aby neboli na verejnosti otvorene vulgárni. 

Ale má to aj svoj druhý rozmer, ktorí títo politici nakazení boľševickými maniermi asi už aj prestali vnímať. Tým, že sa snažia tváriť, akoby sa mafia (Smer, Hlas) a fašisti (ĽSNS, Republika, Život) do národnej rady dostali len akýmsi omylom, vyjadrujú, ako veľmi pohŕdajú voličmi týchto strán. A že to nie je práve malá časť spoločnosti! Nielen, že je škvrnou na kádrovom profile navrhovateľa, ak niekto z nich zahlasuje za predložený zákon (Veď to bolo schválené s podporou mafie/fašistov!), ale návrhy z tejto časti opozície sú vytrvalo a zásadne ignorované.

Kto sa nad tým zamyslí, nerozumie tomu. Naozaj, akoby žili v skleníku s poriadne špinavou fóliou, na ulicu, na voličov nedovidia. Ignorancia prináša horšiu frustráciu než násilie, čo dobre vysvetľuje, prečo k nim ľudia cítia nevôľu. Pritom, keby títo voliči hoci zajtra dali dohromady svoje hlasy, s prehľadom zostavia vládu. Ak niekto dlhodobo ignoruje tak veľké množstvo ľudí, ba často sa uchýli aj k ich dehumanizácii, k nadávkam, nie je to leví podiel na dnešnom rozdelení spoločnosti?