Hovorí sa že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Ale väčšina si to uvedomí až keď v tom pekle je. Ale to už je neskoro. Errare humanum est. Mýliť sa je ľudské. Ale za chyby sa v reálnom živote platí. Múdry sa učí na chybách druhých a hlupák sa nenaučí nikdy. Mnohí aj vidia nebezpečenstvo, ale sa utešujú že sa nič strašného nestane. Nejako sa to nakoniec utrasie. Niekto to vyrieši za mňa. Bez môjho pričinenia. Ďalší sú úplne ľahostajní, lebo ich sa to zdanlivo netýka.

Ale história nás učí, že malá sfanatizovaná sekta dokáže často uchopiť moc, hoci zďaleka nemá väčšinu.  Príkladom je ako Islam dobyl pôvodne kresťanský blízky východ. A dlhé storočia po dobytí bol stále v menšine. Kresťanstvo sa vytráca z blízkeho východu definitívne až teraz. Stovky kostolov bolo zničených v Iraku a Sýrii v nedávnej dobe za mlčania všetkých bojovníkov za humanizmus, ľudskosť a toleranciu. V Sýrii masakre menšín, vrátane kresťanov, jazídov, Asýrčanov, Chaldejcov, Drúzov a Alavitov boli zastavené až ruskou intervenciou.

Iným príkladom uchopenia moci sfanatizovanou menšinou bol boľševický puč v Rusku v októbri 1917. Dva mesiace po „revolucii“ sa konali demokratické voľby, v ktorých Leninova strana dostala napriek vojne, chaosu, páčivým heslám a sľubom iba 24 percent hlasov. Po prehratých voľbách rozpútala revolučný teror a zakázala všetky iné názory okrem toho „správneho“. Podarilo sa jej udržať pri moci až do začiatku 90-tich rokov minulého storočia.

Všetko sa to začína obmedzovaním slobody slova, názorov a združovania.  Ako povedal známy francúzsky osvietenecký filozof Voltaire: „ Je ne suis pas d´accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu´a la mort  que vous puissiez le dire“. „Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti , aby ste to mohli hovoriť“.

Kto dnes chce zatvárať ústa druhým a nanucovať čo si majú myslieť, sa sám správa extremisticky a fašisticky. A útočí na samú podstatu demokracie. Aj nie tak dávno sme tu mali jediný „správny“ názor, ktorý sa monopolným spôsobom vnucoval druhým. A na jeho začiatku tiež bol prítomný fanatizmus pri presadzovaní tzv. pokroku, moderného myslenia, humanizmu a socialistickej internacionálnej integrácie.

Väčšina Slovákov a Sloveniek chce slobodne vyjadrovať svoje názory. Ale niektorí si nie veľmi dobre uvedomujú, že keď chcú si zachovať svoju slobodu, musia tiež aktívne bojovať za slobodu druhých. Toto sa týka skoro všetkých politických strán a ich prívržencov.

Keď sa Hitler dral k moci v Nemecku, najprv zakázal komunistickú stranu za mlčania iných strán, potom socialistov a nakoniec všetkých ostatných. A na začiatku väčšinu v parlamente nemal!!

Bolo by dobré sa poučiť z histórie všetkým nefanatickým stranám, vrátane SNS, Smeru, SaS, OľaNO, SME Rodina a aj všetkým iným, ktorí sa považujú za nefanatické, demokratické strany. Keď dovolím zakazovať druhých, zajtra môžu zakázať aj mňa. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

Demokracia je o voľnej súťaží rôznych názorov a politických prúdov. Ale demokracia nemôže fungovať pokiaľ všetci účastníci nemajú zabezpečenú rovnakú možnosť slobodne bojovať o priazeň voličov. To nie je skutočná demokracia, keď niektoré názory majú skoro monopolné postavenie a prístup do médii a druhé sú de facto tohto prístupu zbavené. Potom nastáva situácia, že média s monopolným postavením môžu šíriť nenávisť, klamstvá a falošné správy a obviňovať z tohto druhých, ktorí sa často ani nemôžu brániť.

A ešte aj ten malý mediálny priestor fanatici rôzneho druhu chcú zobrať alebo obmedziť. Proti tomuto sa treba postaviť. A začína sa od aktívnej účasti vo voľbách. Súčasné hašterenie, egoizmus, ľahostajnosť a neschopnosť sa povzniesť nad osobné spory a nevraživosť môžu mať osudové následky pre tradičné kresťanské a konzervatívne Slovensko.

Svet nebude čakať kým sa Slováci zobudia. On sa tvorí každú sekundu a lepší, múdrejší a často aj agresívnejší vyhrávajú. Kto spí, alebo je hlúpy, alebo ľahostajný, prehráva. Obrazne povedané, posledný vlak odíde a potom je už neskoro plakať.

Na Slovensku je množstvo malých, bezvýznamných strán a generálov bez vojska, ktorí trpia komplexom Napoleona. A noví a noví neustále vznikajú. Hurá, za mnou určite pôjde masovo národ. Nemám síce za sebou média, charizmu, peniaze, ani vedomosti. Ale „Ja“ som ten najlepší. Ja! Ja! Ja! Iba ja.  Iba ja som génius. Dnes si to možno ľudia ešte nevšimli, ale zajtra na to určite prídu!! Veď mi to potvrdil aj kamarát Ferko aj moja Katka!!

A medzitým sa rozhoduje o budúcnosti Slovenska a mlčiaca väčšina sa prizerá. Áno aj veľkí rozhodujú o nás. Nežijeme vo vzduchoprázdne. Ale rozhodujeme aj my!! Každý z nás!  A buď niečo ovplyvníme, alebo neovplyvníme nič. Ovplyvniť na 10 percent je lepšie ako neovplyvniť vôbec. A z 10tich percent sa ľahšie dosiahne 20 percent ako z nuly. Ale keď sa na všetko vykašleme, potom si môžeme tisíckrát hovoriť:  ukázali sme svetu, aj Európe, že nesúhlasíme!!! A ja ich kašlem, pôjdem radšej na pivo!!! Na mňa nemajú!!!

V reálnom živote svet alebo Slovensko sa znova medzitým posunuli a to  vždy určitým konkrétnym smerom. Bývalý francúzsky prezident F. Mitterrand povedal, že vývoj je do značnej miery ovplyvnený „logikou vecí“ (logique des choses). Ak máme na výber na križovatke niekoľko ciest, v závislosti od toho ktorú si vyberieme, logika vecí nás privedie ku konkrétnemu, ale vždy inému výsledku.

Inými slovami, ak začneme prijímať ekonomických migrantov z rozvojových krajín s inými tradíciami, kultúrou  a civilizačným kódom, logika vecí nás postupne zákonite privedie do situácie vo Francúzsku, Holandsku alebo Švédsku. Na začiatku križovatky je to vždy o výbere konkrétnej cesty z niekoľkých možných.

V najbližšej dobe sa napríklad rozhodneme, či tu budeme mať nové cudzie vojenské základne, ktoré budú USA využívať v podstate podľa vlastného uváženia – umiestňovať podľa svojej potreby muníciu, zbrane (aj jadrové?) a aj ich používať. Základne a zariadenia v tomto prípade budú ochraňovať ich jednotky. Budú tiež oslobodení od daní a budú mať de facto diplomatickú imunitu, vrátane ich rodinných príslušníkov.

Mnohí oprávnene tvrdia, že vojnová dohoda s nacistickým Nemeckom spôsobila kolaboráciu. To isté sa týka aj pobytu sovietskej armády. Súhlas, v obidvoch prípadoch to bola čiastočná okupácia a kolaborovanie s cudzou mocnosťou (vtedy ale oficiálne spojeneckou).

Presvedčujú nás, že táto nová spojenecká zmluva o dočasnej prítomnosti (na minimálne 11 rokov) ozbrojených síl USA na našom území a výstavbe vojenských objektov a zariadení pre ich potreby v žiadnom prípade neobmedzí  našu suverenitu, „lebo ju jednoducho neobmedzí“.

Kto si dovolí povedať niečo iné, je konšpirátor a šíri nenávisť a „hoaxy“ ( po slovensky výmysly). Okupácia už nie je okupácia. Je to pomoc a ochrana pred agresívnym Ruskom, ktoré nesníva o ničom inom ako nás napadnúť. Veď nás už napadli. Pred 60timi rokmi. Že to neboli Rusi, ale Sovietsky zväz s komunistickou ideológiou? A dvakrát sa za to ospravedlnili, dodajúc, že to vtedy bol komunistický ZSSR a nie nové Rusko? Toto predsa vôbec nie je pravda!!! Ako si niekto dovolí pochybovať o správnosti súčasnej nezištnej pomoci a daroch v náš prospech? Je to predsa len a len z vrúcnej lásky k nám. Tí zahraniční priatelia predsa vedia čo potrebujeme. Sú takí múdri a dobrí, že budú rozmýšľať za nás, nevzdelaných a zadubených hlupákoch.

Všetky zbytočné diskusie na tému pobytu amerických vojsk by sa ale mohli skončiť, keby sa zaviedla elementárna transparentnosť. Neboli by žiadne dohady, špekulácie ani výmysly čiže „odborne“ povedané „hoaxy“. Ale v tomto prípade ako aj v prípade financovania politických mimovládok transparentnosť nie je zrazu vôbec taká dôležitá.

Lenin voľakedy dávno povedal, že „marxistické učenie je správne, lebo je pravdivé“. Tak to vyzerá, že má nasledovateľov. Iste, niekedy iné frázy, ale tá istá logika. Zatiaľ sa len uráža, nálepkuje a nasleduje mediálny lynč. V mene pokroku, a „moderného myslenia“. Ale už sa objavujú evidentné snahy zakazovať, cenzurovať a aj odsudzovať do väzenia za „nesprávne“ názory a „hoaxy“.

Už sa podarilo ohlúpnuť časť mladej, neskúsenej a naivnej mládeže.  Ktorá ako každá mládež verí v ideály lásky, spravodlivosti a elementárnej slušnosti. Potrebné je len naučiť mladých ľudí tomu jedine „správnemu“ názoru a na toto treba to správne vzdelávanie aby im dalo kompas ako oddeliť pravdu od klamstva. Ale najnovšie na vytvorenie správneho názoru už nestačí len škola a média.

Treba aby okrem štátu a „slobodných“ médii  (vrátane sociálnych sietí), „správni“ odborníci z politických mimovládnych organizácií pomohli vo formovaní „správneho“ názoru. Štát síce môže určovať učebné osnovy a obsah vzdelávania, ale že vraj prax bohužiaľ ukazuje že to nezvláda dosť efektívne. Treba mu preto pomôcť. S rovnakým cieľom ako za socializmu pomáhal socialistický zväz mládeže a iné spoločenské organizácie!? Tak to vyzerá že podobné metódy sa znova opakujú. Malo by to tak byť?  Asi nie!! Je na mieste otázka, prečo to Ministerstvo školstva dovolí?

Inou oblasťou, kde sa budeme rozhodovať o našej suverenite, tentokrát politickej, je otázka ďalšieho smerovania Európskej únie. Ultraliberáli nám hovoria, že treba zaviesť európske riešenia a väčšinové hlasovanie v Únii.  A to všetko preto aby sme my boli silní a mali väčšiu váhu vo svete.

Keď stratíme aj posledné zvyšky našej suverenity, staneme sa veľkými hráčmi vo svetovej ekonomike a politike? Je to naozaj tak? Francúzsko bolo veľmocou. Vo Francúzoch dodnes žije „la grandeur de la France“- veľkosť Francúzska. Ich politici ťažko znášajú, že Francúzsko už nie je mocensky veľké. A zrazu je riešenie. Európske riešenie!!

Francúzsko spolu s Nemeckom (za pomoci „advokátov Bruselu“) rozhodnú a budú znova veľkí vo svete, lebo budú predstavovať nielen seba, ale 500 miliónovú Európsku úniu. Väčšinovým hlasovaním vyriešia problém povinných migračných kvót, a aj málopočetnej francúzskej armády. Početnejšia európska armáda pod velením francúzskych a nemeckých generálov obnoví bývalú zašlú slávu.

Existujú aj iné zaujímavosti v súvislosti s už odovzdanými kompetenciami do Bruselu. Američania hrozia zavedením vysokých dovozných ciel na automobily z Európskej únie (žeby aj zo Slovenska?) kvôli neoprávneným dotáciám „európskemu“ Airbusu (vlastníci sú ale iba Francúzsko, Nemecko a Španielsko). Primárnu rozhodovaciu právomoc pri obchodných rokovaní s USA má Európska komisia. Čo bude prednejšie? Záujmy „európskeho“ francúzsko-nemecko-španielskeho Airbusu, alebo záujmy automobiliek pôsobiacich na Slovensku a platiacich dane a vytvárajúcich prácu na Slovensku?

Demagogicky sa nám podsúva, že keď nesúhlasíme s odovzdávaním ďalších a ďalších kompetencií do Bruselu a obmedzovaním našej suverenity, neplníme naše záväzky s prístupovej zmluvy a sme protieurópski.

Tu treba ale otvorene povedať, že žiadne záväzky na vytvorenie európskeho superštátu sme si nikdy na seba nezobrali.

Navyše, dobrovoľné odovzdávanie kompetencií často nezodpovedným, odtrhnutým od reálneho života  „európskym“ byrokratom sa ťažko dá nazvať protieurópskym postojom a populizmom.  To je iba zodpovedné presadzovanie slovenských štátnych záujmov.

Práve toto je proeurópsky postoj, založený na zdravom rozume, zachovaní identity a tradícii našej spoločnej, vychádzajúcej z kresťanstva, Európy a výhodnej spolupráce kultúrne blízkych európskych národov.

Skutočný proeurópsky postoj podporuje rozvoj prekrásnej individuality jednotlivých európskych národov a zachovanie spoločných antických a kresťanských koreňov a morálky. Veď práve ich symbióza  a vzájomné obohatenie umožnili nebývalý rozvoj európskej civilizácie.

Európskymi hodnotami sú práve tie tradičné európske hodnoty, nie tie novovytvorené a propagované teraz. Väčšina Slovákov a Sloveniek stále vyznáva tradičné európske hodnoty, založené na kresťanstve. Nenechajme si ich zobrať!!! My sme väčšina!!! A nesmieme to nechať osudu, ľahostajnosti a vlastnej pohodlnosti. Inak vlak odíde a s veľkou pravdepodobnosťou aj navždy.

Nikto nie je proti slobode cestovania, práce, voľnému obchodu a ani proti spoločnej mene Euro. Za podmienky, že sa budú plniť dohody, a to všetkými štátmi, nielen niektorými. A faktom je, že mnohí iní, väčšinou tí väčší alebo zo správnejšej časti Európskej únie, dohody častokrát neplnia a nič sa nedeje. Dvojaký meter v praxi!!

Ale pritom nás budú niektorí kolegovia zo západnej Európy, častokrát práve tí s novými správnymi postojmi, večne učiť a poučovať. A mnohí naši pätolízači a pochlebovači sa nadšene pridajú s horlivosťou novoobrátených fanatických nasledovníkov.

A zdanlivo majú pravdu. Lebo majú skoro monopol na šírenie informácii, ich pravda nás gniavi zovšadiaľ. Pomaly už aj tomu uveríme, že to čo hovoria je večná a nemenná pravda.

Ale každá iskierka iného názoru je pre nich veľmi nebezpečná. Lebo nabúravá monopol na jednu jedinú povolenú pravdu. Preto ten zurčiaci a naberajúci silu potôčik slobody treba ihneď zastaviť. A čím viac potôčik mohutnie, tým viac sú útoky na slobodný ľudský duch zúrivejšie, nenávistnejšie a brutálnejšie.

Boj za slobodu a budúcnosť Slovenska, Európy a aj sveta naberá obrátky. V hre je či prídeme o slovenskú suverenitu, identitu a tradície, ale aj spoločné európske, kresťanské korene a spoločenstvo slobodných európskych  národov, kultúry ktorých sa harmonicky dopĺňajú.

V stávke je príliš veľa na to aby sme ďalej sedeli pohodlne a ľahostajne na peci a nechali druhých rozhodovať za nás bez nás. Tradičné a konzervatívne Slovensko má stále ešte väčšinu. A paradoxne sem patrí aj väčšina súčasných parlamentných strán a aj ich stúpencov.

Len sa všetci rozhádali, vzájomne ponálepkovali a pourážali. Do takej miery, že nie sú schopní ani len spolupracovať na ochrane tradičných spoločných hodnôt a štátnych záujmov. V tejto súvislosti je zaujímavé, že niektoré dnešné parlamentné opozičné strany nedoceňujú nebezpečenstvo ich prevalcovania zo strany mimoparlamentných ultraliberálov, opitých víťazstvom a dychtiacich po moci.

Na všetkom sa samozrejme nedá dohodnúť. To je normálne mať rôzne názory na riešenie väčšiny problémov a výziev. Len by sa mali riešiť civilizovane a diskusiou. Bez urážok a nálepkovania!!  A keď dohoda (konsenzus) nie je možná, existuje demokratické hlasovanie v parlamente a tiež demokratické voľby.

Ale v záujme väčšiny, vrátane tej mlčiacej, by malo byť možné sa dohodnúť na otázke smerovania Európskej únie. Väčšina si skôr neželá európsky superštát a je za voľnejší zväzok suverénnych štátov, ktoré by si zachovali medzinárodno-právnu subjektivitu a odovzdali do „Bruselu“ len funkcie nevyhnutné na koordinovanie činností národných štátov.

Konsenzus sa tiež črtá v otázke pobytu a prítomnosti cudzích vojsk a ich zariadení na území Slovenska. Vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností, väčšina si to neželá. Taktiež veľká väčšina vystupuje za zachovanie našej identity, tradičných hodnôt a je proti masovej migrácií z krajín s radikálne inými tradíciami a náboženstvom. Mnohí si tiež želajú mať korektné a vyvážené vzťahy aj s Ruskom, Čínou a inými krajinami a vystupujú proti anti-ruskej hystérii a posielaniu našich vojakov za naše peniaze na rusko-lotyšskú hranicu.

Široká zhoda sa asi dá nájsť aj v otázke zamedzenia narastajúcej diskriminácie štátotvorného národa na juhu Slovenska pri zachovaní rozumných nadštandardných práv menšín. Môžu existovať aj školy s menšinovým vyučovacím jazykom pre napríklad aj dvoch žiakov, ale je neakceptovateľné aby sa deti nemohli všade na Slovensku vzdelávať v slovenskom štátnom jazyku.

Reálny svet je často krutý. Veľkí sú vždy vo výhode. Ale aj menší svojím rozumom a šikovným manévrovaním môžu  dosiahnuť relatívne veľa. Príkladom môže byť Švajčiarsko alebo Rakúsko.

Podmienkou je obmedziť zbytočné hašterenie a snažiť sa dohodnúť aspoň o horeuvedenom minime štátnych záujmov reprezentujúcich hodnoty a postoje slovenskej tradičnej väčšiny. Je to ťažké sa prestať navzájom urážať a nálepkovať. Bola by to politická revolúcia!! A vôbec nie ľahká!! Ale je to nevyhnutné.

Tradičná slovenská väčšina si to zaslúži a ocení tých čo sa vydajú týmto smerom. Kto nebude rád, to sú práve novodobí fanatici rôzneho druhu. Tí podporujú súčasnú rozhádanosť a z toho prameniacu vzájomnú nevraživosť, až nenávisť, ktorá rozožiera slovenskú spoločnosť, politiku a aj rodiny. Tradičná slovenská väčšina z tejto situácie nezískava nič, len stráca.

A preto začnime myslieť po novom, snažme sa dohodnúť aspoň na základnom smerovaní Slovenska a spoločnom boji proti korupcii a rodinkárstvu. Áno, za slušné Slovensko, ale NAŠE slušné Slovensko!!! A začnime od seba samých o potom riešme systémovým spôsobom naše problémy. Realisticky a so snahou o dosiahnutie konsenzu na základe vecnej a odbornej diskusie bez nálepkovania a urážania.

Keď to dokázali Švajčiari alebo Japonci, prečo nie my? Individuálne určite horší nie sme. Uverme, že sme schopní to tiež dokázať. Buďme slušní navzájom a spolupracujme. Ale najprv postavme hrádzu novodobým fanatikom a ich horlivým pochlebovačom. Pokiaľ nás budú stále rozoštvávať, nikdy sa nepohneme dopredu!

Želám všetkým príjemné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov.

Dezider Štefunko