Ako vysvetliť človeku slávnosť Nanebovstúpenia Pána?

Technické či materiálne okolnosti Ježišovho nanebovstúpenia sú pre nás – a zrejme aj ostanú – úplne neznáme. Vieme povedať len toľko, že Ježišova ľudská prirodzenosť, ako ju apoštoli a ostatní ich súčasníci vnímali medzi sebou pred Veľkou nocou, definitívne vstúpila do Božej slávy, čo je tu symbolicky naznačené oblakom. Pritom túto udalosť kvalifikujeme ako historickú a súčasne transcendentnú.

To znamená, že Ježiš sa definitívne prestal ľuďom zjavovať viditeľným spôsobom a transcendencia zas znamená, že udalosť nanebovstúpenia prevyšuje naše schopnosti poznania a overenia.

Pritom ihneď treba dodať, že história a transcendencia tu spolu úzko súvisia. Apoštoli neodchádzali z Olivovej hory smutní, necítili sa Ježišom opustení. Oni sa vracali s veľkou radosťou (Lk 24,52)! Apoštoli teda boli ihneď presvedčení, že Ježiš od nich neodišiel, ale pri nich zostal novým spôsobom. Tu teda vidíme, ako sa historický rozmer Ježišovho odchodu prelína s transcendentným rozmerom tejto udalosti.

My to môžeme vnímať vo svojej mysli.

Kde konkrétne nájdeme svedectvo o tom, ako vystúpil Ježiš do neba?

Evanjelisti opisujú túto udalosť rozdielne

Matúš v 28 kapitole, v 16 – 20 verši opisuje len posledné stretnutie Ježiša s apoštolmi. Spomína Galileu a to, že niektorí apoštoli sa Ježišovi klaňali a niektorí pochybovali. Vtedy im dal misijný rozkaz a evanjelium sa končí. O niečo konkrétnejší je Marek. V 16 kapitole a 19 verši uvádza, že Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha. Apoštoli sa potom rozišli a všade kázali.

Najkonkrétnejší je evanjelista Lukáš. V 24 kapitole, 50 až 53 verši opisuje detaily: Ježiš pri svojom odchode požehnal apoštolov, vzďaľoval sa od nich. Apoštoli sa s veľkou radosťou z Olivovej hory vrátili do Jeruzalema. Ten istý autor v Skutkoch apoštolov (v prvej kaptole, v 9 – 19 verši) pridáva aj ďalšie detaily: oblak, anjelov, opis druhého príchodu Ježiša na konci čias, návrat do Jeruzalema, „hornej siene“. Potom ešte vymenúva každého apoštola osobne a zmieňuje sa aj o Panne Márii, ostatných ženách a ďalších. Aj v Evanjeliu sv. Jána máme uvedené viaceré zmienky o Ježišovom odchode najmä v rozlúčkovej reči Pána Ježiša, konkréte v 14 kapitole, 16 verši.

V čom je jeho hlavné posolstvo a čo by nám mal povedať?

Dojímavé je Ježišovo odovzdanie misijného poslania apoštolom: majú ísť, učiť, krstiť a naučiť ľudí zachovávať všetko… Takýto je nadčasový model evanjelizačnej činnosti apoštolov a ich nasledovníkov pre všetky časy. Ježiš však nechce ponechať apoštolov napospas ich osudu, ale pridáva ešte jeden kľúčový prísľub: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Evanjelista Matúš tu robí akoby myšlienkový oblúk, ktorým spojil celé svoje evanjelium: na začiatku bolo spomenuté: Emanuel, Boh s nami (1,23). Teraz sám Ježiš hovorí: Ja som s vami… (28,20).

Teda posolstvo tajomstva Ježišovho nanebovstúpenia je trojaké. Máme ísť, ohlasovať, krstiť a zachovávať Ježišovo evanjelium, a pritom môžeme počítať s Ježišovou prítomnosťou, čo je zdrojom radosti. Zároveň sa môžeme posilniť vo vnímaní nadprirodzeného sveta v našej prirodzenej každodennosti.

V niektorých krajinách je to štátny sviatok, prečo nie je u nás?

Slávnosť Nanebovstúpenia Pána je v Katolíckej cirkvi prikázaný sviatok na celom svete. Niektoré krajiny v minulosti do svojej štátnej legislatívy prijali tieto sviatky aj ako štátne sviatky v tom zmysle, že je to deň pracovného pokoja. Tak to zostalo dodnes, napr. v Rakúsku alebo inde.

Legislatívna tradícia u nás sa začala tvoriť ešte len po 1. svetovej vojne, a vtedy u nás boli značne protikatolícke nálady, najmä v Čechách. Za štátne sviatky, či dni pracovného pokoja boli uznané iba Vianoce a neskôr niektoré ďalšie sviatky s národným charakterom (sviatok sv. Cyrila a Metoda, Sedembolestnej Panny Márie). Tak zostali ostatné sviatky verejne ako pracovné dni, hoci katolíci ich svätia natoľko, nakoľko kto môže.

Kto je Anton Tyrol?

Narodil sa 4. januára 1960 v Oravskej Polhore. Základnú školu navštevoval v rodisku, pokračoval na gymnáziu v Námestove. Teológiu vyštudoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 17. júna 1984 v Piaristickom kostole v Nitre biskupom Jánom Pasztorom. Pôsobil ako kaplán v Liptovských Sliačoch. Od roku 1985 v Dolnom Kubíne – ZVS, od roku 1987 v Tvrdošíne, od roku 1989 v Dlhej nad Oravou a v Ružomberku a od roku 1990 spravoval farnosť v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1993 – 1996 študoval špecializačné biblické štúdia v Jeruzaleme. Od roku 1996 prednáša v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. V rokoch 2001 – 2004 bol prorektorom KU v Ružomberku, od roku 1999 riadil Katolícke biblické dielo vo Svite. Momentálne pôsobí ako generálny vikár Spišskej diecézy.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.