Európsky súdny dvor rozhodol za nás. Zas a znova

Súdny dvor rozhodol, že osobné doklady musia zohľadňovať rodovú identitu transrodových občanov, informovali sme o tom včera v samostatnom článku . Členské štáty Európskej únie (EÚ) musia transrodovým občanom vydávať doklady totožnosti, ktoré rešpektujú ich zvolenú rodovú identitu, aby mohli žiť kdekoľvek v Únii bez diskriminácie, stojí v rozhodnutí.

Brussels Signal zhrnul, že ESD v podstate stanovil, že členské štáty musia svojim občanom umožniť zmenu pohlavia v úradných dokumentoch – aj keď to je v rozpore s národnými zákonmi.

Prípad C-43/24 Shipova sa týkal bulharskej štátnej príslušníčky, ktorá sa narodila ako muž, neskôr podstúpila hormonálnu liečbu v Taliansku a odvtedy tam žije ako žena.

Žalobkyňa uviedla, že je nadšená súdnym rozhodnutím: „Toto rozhodnutie mi konečne umožní mať bulharský pas, ktorý rešpektuje to, čím som bola vždy, odkedy si pamätám, odkedy som bola dieťa: ženou. Pred dlhým časom som sa rozhodla žiť v Taliansku a tento formálny krok mi konečne umožní nájsť si prácu bez diskriminácie.“

Požadovala, aby bulharské orgány zmenili jej oficiálne pohlavie z „mužského“ na „ženské“ v jej bulharskom rodnom liste, ako aj v iných identifikačných dokladoch. Orgány to odmietli, čo ju viedlo k podaniu žaloby na súde v Bulharsku.

Bulharský kasačný súd konštatoval, že podľa vnútroštátneho práva sa pojem „pohlavie“ má chápať v biologickom zmysle, čo zakazuje akékoľvek zmeny pohlavia alebo mena žalobkyne.

Súd rozhodol, že verejný záujem založený na morálnych a náboženských hodnotách bulharskej spoločnosti preváži nad záujmami transrodových osôb.

Bulharský kasačný súd však mal pochybnosti o tom, či sú tieto vnútroštátne právne predpisy v súlade s právom Európskej únie, a postúpil vec Európskemu súdnemu dvoru.

ESD rozhodol, že nesúlad medzi „životnou rodovou identitou“ osoby a údajmi o rodovej príslušnosti uvedenými v jej preukaze totožnosti by „bránil výkonu jej práva na voľný pohyb“.

Konkrétne by takýto nesúlad zaväzoval dotknutú osobu „vyvrátiť pochybnosti o svojej identite alebo pravosti svojich úradných dokladov“ v mnohých každodenných situáciách, najmä pri kontrolách totožnosti alebo cezhraničných cestách.

Takéto obmedzenie slobody pohybu by bolo možné akceptovať len v prípade, ak by bolo primerané a založené na objektívnych dôvodoch verejného záujmu. V danom prípade tomu tak nebolo.

Okrem toho Charta základných práv EÚ, najmä právo na rešpektovanie súkromného života, by tiež chránila rodovú identitu osoby. Členské štáty sú preto podľa ESD povinné zabezpečiť „jasné, prístupné a účinné postupy na ich právne uznanie“.

Podľa správ sú v Bulharsku v súčasnosti pozastavené desiatky podobných prípadov v očakávaní rozhodnutia ESD.

Podľa právnika žalobcu Alexandra Schustera sa rozhodnutie vzťahuje aj na ostatné členské štáty, ktoré odmietli vydať dokumenty zodpovedajúce rodovej identite, vrátane Maďarska a Slovenska.

Pripomeňme, že novela Ústavy Slovenskej republiky z minulého roka stanovuje len dve pohlavia – mužské a ženské. Rozhodnutie ESD sa teda dotýka aj transrodových osôb zo Slovenska.

Prečítajte si tiež:

• Súdny dvor rozhodol, že osobné doklady musia zohľadňovať rodovú identitu transrodových občanov