Europarlament prijal Správu o stratégii rozširovania EÚ, ktorá zahŕňa aj Ukrajinu

O Správe hlasoval Európsky parlament v stredu 11. marca 2026. Bola prijatá 385 hlasmi za, 147 proti a 98 sa zdržalo hlasovania, píše Hungary Today.

Správa o stratégii rozširovania EÚ zároveň zdôrazňuje, že pristúpenie štátu k bloku môže byť „založené iba na zásluhách“, a členské štáty aj Európsky parlament odmietajú zrýchlený postup navrhnutý Európskou komisiou,  pretože sa domnievajú, že to ohrozuje integritu prístupového procesu.

Správa sa tiež odvoláva na maďarskú vládu, ktorú vyzýva, aby nevzniesla veto proti začatiu prístupových rokovaní s Moldavskom a Ukrajinou.

V tomto nezáväznom uznesení poslanci EP okrem iného zdôraznili význam rozširovania Európskej únie, pretože sa domnievajú, že posilňuje bezpečnosť EÚ v súčasnej geopolitickej situácii a že „náklady na nerozširovanie prevyšujú náklady na dokončenie tohto procesu“.

Europoslanci zdôrazňujú, že každá krajina, ktorá chce pristúpiť k bloku, musí spĺňať Kodanské kritériá a nemožno obchádzať pravidlá týkajúce sa hodnôt a zásad EÚ.

Pripomeňme, že Kodanské kritériá sú základné pravidlá, ktoré musí krajina splniť, aby mohla vstúpiť do Európskej únie, a ktoré boli dohodnuté v roku 1993. Zahŕňajú tri oblasti: stabilné demokratické inštitúcie s právnym štátom a ochranou ľudských práv, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť prijať a implementovať právne predpisy EÚ.

Vo svojej novo prijatej správe EP tiež konštatuje:

Žiadna krajina by nemala byť spájaná s inou krajinou; Európsky parlament zdôrazňuje, že pokiaľ ide o hodnoty a zásady EÚ, nemožno robiť žiadne ústupky.

Tým sa opätovne potvrdzuje skutočnosť, že takzvaný plán reverzného pristúpenia Európskej komisie (čiastočná integrácia krajín do EÚ skôr, ako úplne splnia všetky požiadavky na pristúpenie), proti ktorému sa postavilo niekoľko členských štátov, je definitívne neplatný.

Ako EP uvádza vo svojej správe, právny štát, demokratické reformy, sloboda médií, práva menšín, nezávislosť súdnictva a boj proti korupcii musia zostať v popredí procesu rozširovania, s pokračujúcou podporou občianskej spoločnosti.

Vo svojom vyhlásení k správe Parlament zdôrazňuje, že neúspech rozširovania by tiež mohol viesť k vytvoreniu geopolitických šedých zón, ktoré by boli zraniteľné voči škodlivému vplyvu krajín mimo EÚ.

Správa konštatuje, že Čierna Hora a Albánsko si stanovili ambiciózne ciele na uzavretie prístupových rokovaní do konca roka 2026, resp. 2027, a že EÚ by mala tieto krajiny povzbudiť, aby tieto ambície naplnili reformami.

Európsky parlament tiež vyzval Európsku komisiu, aby pomohla kandidátskym krajinám vstúpiť do EÚ, a Radu Európskej únie, aby otvorila prvé rokovacie kapitoly s Moldavskom a Ukrajinou.

Európsky parlament „naliehavo vyzýva“ maďarskú vládu, ktorá v súčasnosti blokuje prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom svojím vetom, aby „upustila od ďalšieho blokovania  rokovaní“.

Zároveň poslanci EP privítali pokrok, ktorý kandidátske krajiny dosiahli v ostatných rokoch, ako aj skutočnosť, že Island a Grónsko tiež zvažujú posilnenie svojich vzťahov s EÚ.

Správa je prijatá so zreteľom na dohody o pridružení medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Gruzínskom, Kosovom, Moldavskou republikou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom, Srbskom, Tureckom a Ukrajinou.

Správa sa však stretla aj s kritikou

Napríklad maďarská europoslankyňa stranu Fidesz Kinga Gál (frakcia Patrioti pre Európu) ostro kritizovala správu Európskeho parlamentu o rozširovaní, argumentujúc, že „tlačí na urýchlené pristúpenie Ukrajiny k EÚ“, čo je podľa nej „jasne proti záujmom EÚ“. Europoslankyňa zdôraznila, že „Maďarsko je opäť terčom útokov za to, že o tom hovorí nahlas“.

Poslankyňa EP odmietla akúkoľvek myšlienku obísť pravidlá pristúpenia a varovala, že namiesto „procesu založeného na zásluhách“ niektorí úradníci v Bruseli obhajujú „opačné rozšírenie – najskôr prijať Ukrajinu a podmienky riešiť až neskôr“.

Kinga Gál porovnala túto situáciu so západným Balkánom a poznamenala, že napriek zásadným reformám balkánske krajiny „čakajú už roky“, čo nazvala „dvojitými štandardmi“.

Varovala tiež pred pokusmi „zrušiť jednomyseľnosť pri rozhodovaní, aby sa umlčali krajiny, ktoré sa odvážia povedať nie“, argumentujúc, že „budúcnosť Európy musí byť založená na spolupráci medzi suverénnymi národmi, nie na politickom tlaku a umlčovaní nesúhlasných názorov“.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj sa v piatok v Paríži stretne s Macronom, aby diskutovali o zvýšení tlaku na Moskvu
• Zelenskyj: Trump má viac tlačiť na Putina, nie na mňa