Moskva žiada USA o ďalšie uvoľnenie sankcií na jej ropu, argumentuje stabilizáciou globálnych trhov

USA dočasne povolili predaj ruskej ropy, ktorá sa už nachádza na mori, keďže trhové ceny sa držia nad hranicou 100 dolárov za barel.

„Takéto kroky Spojených štátov do istej miery pomôžu stabilizovať trh,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom s tým, že americké a ruské záujmy sa „zjednotili“ v potrebe stabilizovať globálny energetický trh.

Upozornil však, že „bez významných objemov ruskej ropy nie je stabilizácia trhu možná“, keďže Rusko je jedným z jej najväčších svetových producentov a exportérov.

Americké kroky vyvolali vlnu kritiky zo strany štátov skupiny G7 aj Európskej únie (EÚ).

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina skupine G7 momentálne predsedá, vyhlásil, že uzavretie Hormuzského prielivu „v žiadnom prípade“ neodôvodňuje zrušenie sankcií voči Rusku.

„Zhodli sme sa, že by sme nemali meniť náš postoj k Rusku a mali by sme pokračovať v podpore Ukrajiny,“ povedal Macron po videohovore s lídrami G7.

Ku kritike sa pridal aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Ten počas návštevy Nórska v piatok vyhlásil, že „zmiernenie sankcií teraz, z akéhokoľvek dôvodu, je nesprávne. Veríme, že by to bol chybný krok“. „Chceme predsa zabrániť, aby Rusko využilo vojnu v Iráne na oslabenie Ukrajiny,“ dodal.

Nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová už skôr vyjadrila „obavy, že ďalej plníme (Vladimirovi) Putinovi vojnovú pokladnicu“.

Merz tiež uviedol, že lídri G7 diskutovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom „o otázke dodávok ropy a plynu z Ruska“. „Šesť členov G7 bolo veľmi jasných v názore, že by to nevyslalo správny signál. Dnes ráno sme sa však dozvedeli, že americká vláda sa zrejme rozhodla inak. Opäť – považujeme to za nesprávne,“ povedal nemecký kancelár.

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe, ktorý vystúpil po boku Merza, doplnil, že Oslo je k uvoľňovaniu ropných sankcií „mimoriadne skeptické“.