Poslanci za Smer-SD chcú baníkom kompenzovať stratu zamestnania v baniach

Bratislava 22. augusta 2019 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Baníci, ktorým skončí pre útlmový vládny program pracovný pomer, by mohli od štátu získať kompenzačná platby. Skupina piatich poslancov Národnej rady SR za stranu Smer-SD už predložila do pléna návrh zákona o kompenzačnom príspevku baníkom. Baníci by tak mohli dostávať mesačne od 200 eur. „Chceme zmierniť sociálne dopady baníkom, ktorí prídu o zamestnanie pre útlm banskej činnosti,“ zdôvodnili poslanci

Dvestoeurovú kompenzáciu získajú baníci počas dvanástich mesiacov, ak pracovali pod zemou najmenej tri roky. Dva roky by mali podľa predloženého návrhu 200 eur mesačne poberať baníci, ktorí fárali do baní najmenej šesť rokov. Baníci, ktorí odpracovali v baniach najmenej desať rokov, by mohli mesačne dostať počas troch rokov kompenzačný príspevok vo výške 350 eur. Najviac by si mali prilepšiť baníci, ktorí si v baniach odrobili pätnásť a viac rokov. Títo baníci by mali podľa smeráckych poslancov dostávať 350 eur počas siedmich rokov.

Okrem základného príspevku však poslanci vládneho Smeru-SD vymysleli aj spôsob navyšovania základného príspevku cez stanovenú konštantu. Týka sa to baníkov, ktorí odrobili pod zemou viac ako tri roky. Podľa stanoveného vzorca by tak napríklad baník s deväťročnou praxou okrem spomínaného základného príspevku 200 eur dostal navyše ďalších 105 eur. Cez ešte vyššiu konštantu sa majú pritom prepočítavať dodatočné príspevky pre baníkov, ktorí pod zemou odpracovali viac ako desať rokov. Celkovo tak môže najvyšší mesačný príspevok pre baníka s 30 odpracovanými rokmi vrátane základného 350-eurového príspevku dosiahnuť počas siedmich rokov až 816,60 eura.

Vláda začiatkom leta schválila akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Na základe neho by sa v regióne mali realizovať dve stovky investičných projektov za tri miliardy eur. Projekty by sa mali financovať nielen prostriedkami zo súkromného sektora a rôznych fondov, ale hlavne z eurofondov. Plánované projekty by sa mali týkať viacerých oblastí. Vládny akčný plán transformácie regiónu hornej Nitry napríklad počíta s výstavbou novej dopravnej infraštruktúry, s podporou inovácií, výskumu a vývoja, podporou rozvoja malého a stredného podnikania, či s rozvojom cestovného ruchu.

Región hornej Nitry, ktorý je okrem iného známy ťažbou uhlia, by sa mal transformovať do roku 2023, kedy skončí platnosť takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu pri podpore ťažby uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny. Spotrebitelia elektriny vtedy prestanú po vyše dvadsiatich rokoch dotovať v cenách elektriny ťažbu uhlia na hornej Nitre, ktoré následne spaľuje novácka tepelná elektráreň pri výrobe elektriny.

V súčasnosti platia všetci odberatelia elektriny vo svojich faktúrach za elektrinu podporu na výrobu elektriny z uhlia na základe všeobecného hospodárskeho záujmu ročne približne vo výške 115 miliónov eur. V roku 2023, keď sa dokončí trafostanica v Bystričanoch, sa prestane dotovať ťažba uhlia prostredníctvom ceny elektriny.

Už v súčasnosti sa podľa vicepremiéra Richarda Rašiho utlmuje ťažba uhlia na hornej Nitre. Prví baníci už podľa neho opúšťajú svoje doterajšie zamestnanie. „Už teraz sa hlásia potenciálni zamestnávatelia, ktorí si vedia predstaviť, že zamestnajú pracovníkov z Hornonitrianskych baní,“ uviedol po júlovom rokovaní vládneho kabinetu Raši.

Strana SaS v reakcii na návrh Smeru uviedla, že “týmto zákonom ide strana Smer opäť raz pripraviť baníkov o ich česť, ponížiť ich, postaviť okolo nich klietku a odškodňovať za to, že pracujú v bani”. SaS naopak tvrdí, že baníci sú šikovní a pracovití ľudia, ktorí nebudú mať problém v novom zamestnaní či podnikaní. “Príspevkom pre baníkov nehovoríme v SaS nie, ale až po vyhodnotení dopadu opatrení z plánu transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry a stanovení vekového stropu – tak ako to požaduje aj Európska komisia. V opačnom prípade ide iba o ďalšiu predvolebnú korupciu a kupovanie si hlasov baníkov z peňazí nás všetkých,” vysvetlil tímlíder Sas pre energetiku Karol Galek.