Poslanci nepodporili návrh obnoviť zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu nepodporili návrh nezaradeného poslanca Ľubomíra Galka, ktorý chcel obnoviť zákaz dovozu rádioaktívneho odpadu na účely jeho spaľovania z cudziny na územie SR. Navrhoval to v novele zákona o životnom prostredí.

Návrhom chcel poslanec prispieť k zníženiu zaťaženia životného prostredia, ako aj k zníženiu rizika závažného poškodenia životného prostredia. Cieľom bola aj ochrana zdravia obyvateľstva „prostredníctvom eliminovania negatívnych vplyvov vyplývajúcich zo spracovania rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré nepochádzajú z prevádzkových alebo iných činností realizovaných na území Slovenskej republiky“.

Poslanci odmietli zákaz reklám na alkohol a hazard v dennom vysielaní

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu na rokovaní odmietli zákaz vysielania televíznych reklám na hazardné hry a alkoholické nápoje v čase od 6.00 h do 22.00 h. Presadiť to plánovalo opozičné hnutie Slovensko novelou zákona o mediálnych službách.

„Na Slovensku máme dlhodobo problém s alkoholom. Ako spoločnosť alkohol aj veľmi tolerujeme. (…) Verejne sa toleruje aj hazard, ktorý má na Slovensku neobmedzený priestor v reklamách, v médiách,“ poznamenal pri predstavení návrhu predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Ideálnym riešením by podľa neho bol absolútny zákaz.

„To sa však nedá, tak to chceme aspoň obmedziť tak, aby sme chránili deti a ľudí, ktorí sú citliví a keď vidia takéto podnety, reklamy, majú sklon týmto nerestiam podľahnúť,“ podotkol.

Predkladatelia zároveň upozornili na to, že reklamy na hazardné hry či stávkové kancelárie v súčasnosti nemajú žiadne časové obmedzenia na vysielanie. Za nedostatočnú považujú aj legislatívu týkajúcu sa regulácie reklám na alkohol. Poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázal na to, že súčasný zákon zakazuje v určitom čase vysielať reklamu na liehoviny.

„Môžete však vysielať reklamu na destiláty alebo likéry,“ skonštatoval.

Poslanci takisto pripomenuli škodlivé účinky alkoholu i hazardu.

Poslanci neposunuli novelu o civilnej ochrane obyvateľstva ďalej

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu neposunuli novelu zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorou sa mení aj zákon o poľovníctve, do druhého čítania. Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) ním chcela upraviť podmienky zriaďovania miest, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať a loviť zver.

„Uvedené lokality prirodzene priťahujú aj jedince medveďa hnedého (Ursus arctos), preto je zriaďovanie vnadísk v blízkosti obydlí, stavieb a turistickej infraštruktúry vysoko nežiaduce. Umiestňovanie potravy do prirodzeného prostredia medveďa hnedého negatívne mení jeho prirodzené správanie, zvyšuje pravdepodobnosť jeho výskytu v blízkosti ľudských sídel alebo peších trás a zvyšuje riziko konfliktu s človekom,“ napísala Stohlová v materiáli.

Podmienky sa mali upraviť v rámci dvoch režimov.

„V prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie v súvislosti s výskytom medveďa hnedého sa v súvislosti s vnadiskami navrhuje upraviť osobitné preventívne opatrenie nevytvárať, neudržiavať a bezodkladne odstrániť miesta, na ktoré bola vyložená návnada,“ uviedla poslankyňa.

Navrhované opatrenia by podľa Stohlovej prispeli k ochrane života, zdravia a majetku obyvateľov.

Poslanci pozbavili riaditeľa NBÚ mlčanlivosti

Poslanci Národnej rady (NR) SR pozbavili na stredajšom rokovaní riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romana Konečného mlčanlivosti. Parlament o tento krok požiadala polícia, ktorá ho chce vypočuť ako podozrivého.

„Oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti žiadam po celý čas trestného konania, v rozsahu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa oboznámil v súvislosti s jeho funkciou riaditeľa NBÚ SR a priamo súvisia s predmetným trestným konaním,“ uviedol policajný vyšetrovateľ v žiadosti parlamentu.

Políciu zároveň podľa materiálu zaujíma aj obsah stretnutia z roku 2020 Konečného s vtedajším riaditeľom Slovenskej informačnej služby Vladimírom Pčolinským.

Zavedie sa právo na opravu v médiách i tzv. tlačové senáty

Opätovne sa v médiách zavádza inštitút práva na opravu. Takisto budú na súdoch určené tzv. tlačové senáty, ktoré budú riešiť žaloby týkajúce sa práva na opravu. Zmenu prináša novela zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie z dielne SNS, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novela zákona o publikáciách prešla do druhého čítania ešte pred rokom, odvtedy sa presúvala.

„Ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie opravy,“ píše sa v schválenej novele.

Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť uverejniť opravu, a to bezodplatne. Žiadosť o uverejnenie opravy treba doručiť do 30 dní od uverejnenia tvrdenia, inak právo na opravu zanikne.

Prevádzkovatelia a vydavatelia musia na účel uplatnenia práva na opravu zriadiť e-mailovú adresu a uvádzať ju na titulnej strane alebo na inom viditeľnom mieste. Právo na opravu a právo na dodatočné oznámenie sa nevzťahujú na skutkové tvrdenie, ak vydavateľ, prevádzkovateľ alebo tlačová agentúra nezodpovedá za obsah alebo pravdivosť informácie.

Ak médiá neuverejnia opravu alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jeho uverejnenie, rozhodovať má súd.

„Návrhom dochádza k zavedeniu kauzálnej príslušnosti okresných súdov vo veciach žalôb týkajúcich sa práva na opravu a práva na dodatočné oznámenie, čím sa vytvárajú predpoklady pre špecializáciu na danú agendu, a tým aj efektívnejšie konanie a rozhodovanie o žalovaných nárokoch,“ píše sa v odôvodnení.

Jeden z predkladateľov Roman Michelko (SNS) označil tieto súdy za tzv. tlačové senáty.

Podľa pozmeňujúceho návrhu Michelka prešli aj zmeny zákona o mediálnych službách, podľa ktorej sa nahrádza právo na vyjadrenie právom na opravu.

„Cieľom je jednotný právny režim pre opravu nepravdivých či neúplných tvrdení v médiách, čím sa zjednotí úprava v oblasti práva na opravu, ako aj v otázkach prípadných sporov z nej plynúcich,“ ozrejmili predkladatelia.

Zo schválenej legislatívy napokon vypadol pôvodný návrh o povinnostiach pre prevádzkovateľov spravodajských portálov v súvislosti s diskutérmi, od ktorých mali vopred získavať identifikačné údaje.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. augusta.