Vyplýva to z návrhu zákona o premenách obchodných spoločností a družstiev, ktorý v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
“Návrhom zákona príde k vyňatiu ustanovení o vnútroštátnych premenách, cezhraničných premenách a zmene právnej formy z Obchodného zákonníka,” píše sa v predložených materiáloch. Účelom legislatívneho návrhu je aj transpozícia európskej smernice.
Návrh zavádza aj novú terminológiu – premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, keď dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností.
Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy majú zahŕňať zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy. Tzv. cezhraničná zmena právnej formy má zahŕňať situácie, keď spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy.
Novým inštitútom má byť tzv. odštiepenie. Zodpovedať má čiastočnému rozdeleniu, keď spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti. Tiež tzv. cezhraničné rozdelenie, vyžadované európskou smernicou. Má podporiť cezhraničnú mobilitu spoločností v EÚ.
“Ide o také rozdelenie spoločnosti, keď nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ,” spresnilo ministerstvo spravodlivosti.
Účinnosť by mohol zákon nadobudnúť od 1. marca 2024.
Zápis údajov o konečných užívateľoch výhod do registrov má byť jednoduchší
Poslanci posunuli novelu Trestného zákona do druhého čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania novelu Trestného zákona. Okrem iného kladie dôraz na ukladanie alternatívnych trestov, odlíšenie dílerov od užívateľov drog, restoratívnu justíciu či harmonizáciu trestných sadzieb. Návrh z dielne rezortu spravodlivosti má byť najväčšou novelou Trestného zákona od rekodifikácie v roku 2005.
Ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody má byť po novom jednoduchšie a možné vo viacerých prípadoch. Preferovať sa majú najmä pri prvý raz trestaných osobách, ktoré spáchali prečiny. Súdy by tiež mohli mimoriadnym znížením trestu zohľadňovať nahradenie škody poškodenému. Stanovuje sa aj požiadavka náhrady škody ako podmienky pri dohode o vine a treste.
Novela prináša zmeny aj pri drogových trestných činoch, kde sa okrem iného odlišuje trestanie užívateľov drog od ich výrobcov. Určovanie rozsahu spáchania drogových trestných činov má byť založené napríklad na meraní hmotnosti zaistenej drogy alebo počte pestovaných rastlín. Návrh tiež sprísňuje postih jazdy pod vplyvom alkoholu zavedením stavu ťažkej opitosti nad dve promile.
Legislatívna úprava by mala zaviesť krátkodobé tresty odňatia slobody. Cieľom má byť osobnou skúsenosťou páchateľa upozorniť, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania alebo dôsledne spolupracoval pri výkone alternatívnych trestov a uložených opatrení alebo obmedzení. “Výkon trestu s dĺžkou od dvoch týždňov do štyroch týždňov bude zameraný na individuálnu prácu s odsúdeným s osobitným dôrazom na realizáciu pracovných činností zabezpečujúcich chod ústavu alebo pracovných činností v prospech orgánov verejnej správy. V prípade trestu s obligatórnou dĺžkou tri mesiace bude odsúdený okrem vykonávania pracovných činností aj povinne zaradený do špecializovaného resocializačnému programu zohľadňujúceho jeho osobnosť a charakter trestnej činnosti,” priblížil rezort.
Najmä z dôvodu hospodárskeho vývoja sa navrhuje zvýšiť hranice škôd. V prípade spáchania malej škody z 266 eur na 500 eur. Úmerne sa majú posúvať ostatné hranice škôd. Po novom by sa v prípade spáchania úmyselného majetkového alebo hospodárskeho trestného činu v rozsahu najmenej milión eur automaticky zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o polovicu.
Pri ekonomickej kriminalite sa ustaľuje horná trestná sadzba na 15 rokov. Pri trestných činoch korupcie, organizovanej kriminalite a ostatných trestných činoch, ktorými štát chráni najzásadnejšie hodnoty, ako sú život a zdravie, má ostať zachovaný súčasný právny stav. Zvyšovať by sa mohli trestné sadzby za trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ. Malo by to umožniť Európskej prokuratúre (EPPO) viesť na Slovensku viac vyšetrovaní podvodov páchaných proti rozpočtu EÚ.
Novela by mohla do právneho poriadku zaviesť aj inštitút hrubej nedbanlivosti. Návrhom dochádza aj k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu.
Pri treste prepadnutia majetku by sa mohol zmeniť charakter jeho povinného ukladania. “Umožňuje sa neuložiť tento trest, ak by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa bolo jeho uloženie neprimerane prísne,” priblížil navrhovateľ. Upravuje sa tiež katalóg trestných činov, pri ktorých je uloženie tohto trestu povinné.
Žalobou proti nečinnosti verejnej správy bude možné žiadať i odškodné
Žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy sa bude môcť po novom domáhať aj finančnej kompenzácie. Vyplýva to z novely Správneho súdneho poriadku z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. “Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy,” píše sa v dôvodovej správe.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
Novela reaguje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike, “v ktorých vyslovil závery, ktoré naznačujú neúčinnosť vnútroštátneho mechanizmu nápravy porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote v konaniach prebiehajúcich pred správnymi orgánmi a následne pred súdmi”.
Existujúci kompenzačný účinok nápravy porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote v správnom konaní dosiahnuteľný iným prostriedkom nápravy je podľa ESĽP neistý a v praxi málo využívaný. “Slovenskej republike bola vytknutá pretrvávajúca potreba kumulovaného využitia viacerých prostriedkov nápravy,” skonštatovalo MS v predloženom materiáli.
Pojednávania, ktoré sa budú týkať preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, by mali byť vždy neverejné.
Poslanci odsúhlasili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa ako nový systém tvorby notárskeho rozvrhu zavedie aj systém náhodného výberu. Má byť primárnym spôsobom prideľovania ostatných vecí, či už civilných alebo trestných.
Zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla.
Ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov sa má posilniť
Spotrebitelia vo všetkých členských štátoch EÚ by mali mať zaistený aspoň jeden účinný a efektívny procesný mechanizmus pre žaloby na ochranu ich kolektívnych záujmov. Vyplýva to z európskej smernice, ktorá bola transponovaná do návrhu zákona o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Legislatívu v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
“Návrh zákona má ambíciu zabezpečiť potrebnú rovnováhu medzi zlepšujúcim sa prístupom spotrebiteľov k spravodlivosti a poskytnutím primeraných záruk pre obchodníkov pred zneužívaním sporov, ktoré by neodôvodnene bránili podnikom vykonávať činnosť na vnútornom trhu,” priblížilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v návrhu.
Okrem iného zákon zavádza možnosť oprávnenej osoby požadovať od spotrebiteľov poplatok za zapojenie sa do konania na čiastočné krytie nákladov spojených s podaním žaloby. “Dôležitým prvkom procesnej efektívnosti a odbúravania byrokracie bude, že spotrebitelia budú mať na základe právoplatného rozhodnutia nárok na nápravu stanovenú uvedeným rozhodnutím bez toho, aby museli podávať samostatnú žalobu,” spresnil rezort.
Neúspešná strana má znášať trovy konania. Výnimkou sú spotrebitelia. Rovnako návrh obsahuje zavedenie fikcie, že rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu ktoréhokoľvek členského štátu EÚ o existencii porušenia kolektívnych záujmov spotrebiteľov môžu použiť strany konania ako dôkaz na účely akejkoľvek ďalšej žaloby proti tomu istému obchodníkovi pre ten istý postup.
Zákon zároveň zavádza systém sankcií (v prípade porušenia zákona) a odmeňovania (v prípade úspechu v konaní).
Legislatíva sa vzťahuje na žaloby na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov vo veci porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a právne záväzných aktov Európskej únie, ak tieto porušenia poškodzujú alebo môžu poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov.
Nová legislatíva má byť účinná od 25. júna.
NRSR odobrila medzinárodné zmluvy súvisiace s bojom proti terorizmu v letectve
Národná rada (NR) SR odobrila prístup Slovenskej republiky k medzinárodným zmluvám súvisiacim s bojom proti terorizmu v civilnom letectve. Medzinárodné zmluvy reagujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti bezpečnosti medzinárodného civilného letectva. Ratifikovať ich má ešte prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Dohovor o potláčaní protiprávnych činov súvisiacich s medzinárodným civilným letectvom modernizuje existujúce medzinárodnoprávne dokumenty. “Medzi nové hrozby leteckej dopravy patria napríklad použitie civilného lietadla ako zbrane, použitie civilného lietadla k rozptýleniu biologických, chemických a jadrových materiálov alebo použitie týchto materiálov pri útoku na civilné lietadlo,” priblížilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR v predloženom materiáli.
Zmluvným stranám ukladá povinnosti týkajúce sa trestného postihovania použitia civilných lietadiel na účely usmrtenia, vážneho ublíženia na zdraví alebo spôsobenia vážnych materiálnych škôd. “Zmluvné strany sú povinné stíhať použitie biologických, chemických alebo jadrových zbraní alebo podobných materiálov a látok, ktoré môžu spôsobiť smrť, vážne ublíženie na zdraví, alebo škodu na palube alebo proti civilným lietadlám. Trestnou je i protiprávna preprava biologických, chemických alebo jadrových zbraní a súvisiaceho materiálu alebo iného nebezpečného materiálu, ako aj kybernetické útoky na letecké navigačné zariadenia,” spresnil rezort.
Parlament odsúhlasil aj protokol doplňujúci Dohovor o potláčaní protiprávneho zmocnenia sa lietadiel. Má za cieľ posilniť právny rámec pre medzinárodnú spoluprácu, ktorá má prispieť k potláčaniu protiprávneho zmocnenia sa alebo výkonu kontroly nad lietadlom.
Zmluvy okrem páchateľov predpokladajú trestný postih spolupáchateľov, účastníkov, objednávateľov a organizátorov, ako aj trestnú zodpovednosť tých osôb, ktoré úmyselne pomáhajú páchateľovi vyhnúť sa vyšetrovaniu, trestnému stíhaniu alebo trestu. Upravujú tiež “povinnosť štátov stíhať aj vyhrážanie sa spáchaním niektorého z uvedených činov a spolčenie sa s cieľom ich spáchania. Zároveň obsahuje ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane extradície”.
Podmienky bezúhonnosti na prácu s deťmi a mládežou sa zjednotia
Príslušníci ZVJS by mohli nosiť na rovnošate kamery
Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť tzv. telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov. Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
“Obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných,” spresnilo ministerstvo v návrhu.
Okrem iného má medzi takéto situácie patriť, ak obvinený, odsúdený alebo iná osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, trestu odňatia slobody či detencie. Tiež pri prehliadke batožiny, veci a dopravného prostriedku. Rovnako v prípade podozrenia, že osoba vstupujúca do objektov zboru a objektov detenčného ústavu alebo nachádzajúca sa v objektoch zboru a objektoch detenčného ústavu je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Predkladateľ spresnil, že nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam počas celej služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri možných sporných situáciách. Zdôraznil, že rovnako musí používanie kamery na služobnej rovnošate rešpektovať súkromie monitorovanej osoby.
Novela upravuje aj ustanovenia týkajúce sa sťažností obvineného a odsúdeného. Konkrétne rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti, o blízke osoby a právnych zástupcov.
Nová legislatíva má byť účinná od 1. júla.
NR SR súhlasí s opčným protokolom k dohovoru proti mučeniu
V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Poľsko a Nord Stream. Putin reaguje , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.
Môj profil 
Predplatné
