Môj profil 
Predplatné
Schválením koncepcie dostal starosta Ružinova do rúk aj kompetencie na rokovanie s developermi o odkúpení nimi postavených škôlok. Koncepciu schválili ružinovskí poslanci dnes na miestnom zastupiteľstve, za návrh hlasovalo všetkých 23 prítomných poslancov aj s doplnkovým návrhom, aby do škôlok boli najskôr prijímané deti, ktoré sa naposledy do škôlok nedostali.
Podľa informácií z koncepcie by dopyt po predprimárnom a primárnom vzdelávaní mala ovplyvňovať okrem demografického vývoja aj investičná výstavba, či mobilita pracovnej sily. Pre developerské projekty ako Eurovea 2, Klingerka 1 a 2, Cvernovka, Ovocné sady, Nuppu, Yossaria, či Paneláreň Nivy očakáva mestská časť v najbližších rokoch prírastok asi 30-tisíc obyvateľov. Mestská časť vidí tri možnosti ako vyriešiť problematiku nedostatočnej kapacity škôlok.
Prvým spôsobom je odkúpenie nových materských škôl od investorov, ktorí stavajú nové bytové projekty a projektujú v nich aj priestory pre materské školy. “Z hľadiska nákladov a jednoduchosti realizácie ide o najvýhodnejší spôsob získavania nových materských škôl,” napísali v koncepcii. Píšu o šiestich projektoch v mestskej časti, v ktorých investori rátajú s vybudovaním škôlok a sú ochotní rokovať o ich odpredaji mestskej časti. Mestská časť by zaplatila maximálne 50 percent nákladov na výstavbu škôlok, pričom tieto peniaze by chceli čerpať z “developerského poplatku”. Druhým spôsobom navýšenia kapacít je rekonštrukcia, dostavba a prístavba existujúcich materských škôl. Táto možnosť nie je finančne náročná, avšak značne obmedzená. Do tretice vidí mestská časť možnosť vlastnej výstavby nových škôlok, čo je však finančne veľmi náročné, problém je aj s dostupnosťou vlastných pozemkov.
Zvýšenie kapacity základných škôl je o niečo zložitejším problémom vzhľadom na “rajonizáciu”, čo v praxi znamená povinnosť umiestňovať deti do základných škôl podľa miesta ich trvalého pobytu. Výstavba novej školy je podľa koncepcia nemožná, riešenie preto vidia v rozširovaní existujúcich škôl o nové triedy. Existujúce školy sú podľa slov Chrena “naplnené na prasknutie”. Ako uviedol na sociálnej sieti, za posledných päť rokov pribudlo v Ružinove 750 žiakov a v ďalších piatich rokoch rátajú s prírastkom ďalších 750. “To znamená, že musíme vybudovať 32 nových tried alebo tri nové pavilóny škôl. Bude to stáť milióny eur a zrejme sa z toho stáva najväčšia výzva pre náš úrad v tomto volebnom období,” dodal starosta Ružinova.
Martin Chren na sociálnej sieti upozornil aj na nedostatok učiteľov. “V celej Bratislave dnes chýba okolo 600 učiteľov základných škôl, sú to najmä učitelia prvého stupňa, matematikári a fyzikári,” uviedol starosta Ružinova s tým, že učiteľov chce prilákať do mestskej časti služobnými bytmi, ktorých výstavbu plánujú.
V zriaďovateľskej kompetencii Ružinova funguje jedno zariadenie detských jaslí, 12 materských škôl (ak započítame aj elokované pracoviská, tak 23 materských škôl) a deväť základných škôl. Kapacita detských jaslí je približne 60 detí, v materských školách je spolu približne 2 200 detí a základné školy navštevuje zhruba 4 500 žiakov. “Vzhľadom na aktuálny demografický vývoj môžeme konštatovať, že pre neustály prírastok narodených detí sú kapacity materských škôl nedostatočné a tento problém sa presúva aj smerom k základným školám,” uviedli v koncepcii. Podľa stredného a vysokého scenára demografického vývoja spracovaného Výskumným demografickým centrom by počet obyvateľov Bratislavy mal rásť do roku 2035, v prípade nízkeho scenára do roku 2025.
.jpg)
.JPG)
