Celý svoj život obetovala výšivke, jej kroje nosil SĽUK i Lúčnica

Poniky 16. júna (Text a foto: TASR) – Zuzana Madošová z obce Poniky nachádzajúcej sa neďaleko Banskej Bystrice sa celý život venovala vyšívaniu. Vyšívala kroje aj pre SĽUK, Lúčnicu či súbor Partizán, ale aj kroje do zahraničia. A to v rámci spolupráce s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, pričom získala titul majsterka ľudovej umeleckej výroby. Madošová vyšívala krivou ihlou. “Gaty (nohavice), košele, oplecká (súčasť ženského ľudového odevu), to všetko som vyšívala,” priblížila TASR.

“U susedov boli tri dievky, ktoré vyšívali,” pokračovala umelkyňa. K svojej záľube sa dostala tak, že chodila k nim ako malé dievča, podľa vlastných slov mohla mať štyri až šesť rokov. “Keď som sa pri nich zabávala, pýtali sa ma: A prečo si tu?” Susedám odvetila, že sa chce naučiť vyšívať. Ako prvú si vyšila kytľu (sukňu). “Keď mi ju dali obliecť, tak som povedala, škaredo som si vyšila a pekne si zoderiem.” Vyšívaniu sa potom venovala čím ďalej tým viac. “Celý život ma to zaujímalo.” Na svadby ženíchom i nevestám šila oplecká, prucľaky (vrchnú časť odevu) aj čepce.

Madošová bude mať 89 rokov. Narodila sa v Ponikoch, kde prežila celý svoj život. Ako členka poľnohospodárskeho družstva pracovala v rastlinnej výrobe a popri tom sa venovala vyšívaniu. “Na družstvo som išla cez deň, večer som opatrila aj záhumienku a ešte som aj do jednej, aj do druhej v noci vyšívala.” Vlani vyšívala oplecká, ktoré putovali do Bratislavy. TASR prezradila, že vyšívať už nebude, nakoľko si zranila ruky. Vyšívala z hlavy, teda bez predlohy, ktorú si nemusela kresliť.

Jaskyne i cykloturistika

Poníky sa však oplatí navštíviť aj z iných dôvodov. Obec je podľa jej starostu Samuela Brača výnimočná nielen rozlohou katastra, ktorý má vyše 48 kilometrov štvorcových a polohou 490 metrov nad morom, zaujímavá je aj okolitou prírodou. Časť chotára zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana a nad Ponickou Hutou je Národná prírodná rezervácia Ponická Dúbrava. Okrem toho je v lokalite obce chránený areál ponické jaskyne, ktoré sa však ťažko hľadajú a nie sú verejnosti prístupné. Na svoje si v okolí Poník prídu však milovníci cykloturistiky.

Keďže do tejto lokality chodí podľa Brača mnoho turistov na bicykloch, po obci aj pri jej vstupe v smere od Šalkovej rozmiestnili štyri maľované mapy katastra s trasami pre turistov i cyklistov. Na mape, ktorá bude zverejnená aj na webe obce, sú zmonitorované všetky horské a lesné cesty v rámci katastra.

Jaskýň je v rámci obce niekoľko, nakoľko sa nachádza na rozhraní dvoch geologických podloží, konkretizoval prednosta obecného úradu Roman Mikušinec. Jedno je vulkanického pôvodu – Stratovulkán Poľana, kde sú vyvreté horniny, a druhá časť obce leží na vápencoch, v ktorých sa vytvorili sekundárne javy, teda jaskyne a podobne. “Najznámejšie sú dve, a to je Jaskyňa pri šachte a Ponická jaskyňa.” Obe sa hľadajú ťažko, jedna je ukrytá v kroví, druhá sa nachádza v strmom úbočí. Práve Ponická, približne 900 metrová jaskyňa, je podľa Mikušinca významná, pretože sa v nej nachádza unikátna krasová výzdoba európskeho významu. V jej podzemí je podzemná riečka, ktorá je aj v súčasnosti aktívna a vyviera ešte v katastri obce. “Vyvieračka je veľmi výdatná a nazýva sa Oravecká vyvieračka.” Vstupné priestory Ponickej jaskyne sú pomerne úzke, prvých 20 metrov sa treba plaziť. Ďalšie, už väčšie priestory, majú klasickú sintrovú výzdobu. “Sú tam kvaple a množstvo netopierov,” priblížil Mikušinec.

Jaskyňa pri šachte má okolo 120 metrov a je puklinou v skale. Ide o nepravú krasovú jaskyňu, vznikla vo vápencoch pôsobením vetra a z časti vody. “Prudko sa zvažuje, čo vytvára podmienky pre ľadovú výzdobu.” V letných mesiacoch pri vyše 30 stupňoch Celzia je totiž vo vnútri jaskyne pod nulou. “Priestory tu sú v podstate drsné, neobrúsené, sú to hrany, úlomky hornín, ktoré popadali zo stropu.” Takisto sú tu netopiere, dodal Mikušinec. Ako doplnil, jaskyňa je pozoruhodná tým, že v jej útrobách kedysi prebiehala stará banícka ťažba.

Aj spôsob života obyvateľov obce, ktorých počet sa ustálil na zhruba 1600, je podľa Brača zaujímavý. “Nemáme tu zavedený plyn, čiže sú tu lokálne vykurovania.” Väčšina ľudí pritom kúri na pevné palivo – drevo. Samotná obec je tiež vlastníkom lesov i poľnohospodárskej pôdy.