Rotterdam 5. októbra 2018 (HSP/Foto: Ivo van Halen Facebook)
Holanďan Ivo van Halen pred piatimi rokmi zistil, že jeho skutočným biologickým otcom je darca spermií a začal pátrať po svojich súrodencoch. Pomocou testov DNA sa mu doposiaľ podarilo identifikovať otca a 60 súrodencov, no 34-ročný muž je presvedčený, že ide len o malú časť jeho potenciálnej “rodiny”. O jeho príbehu informoval britský portál Daily Mail
Muž z Holandska sa domnieva, že DNA testy mu môžu pomôcť nájsť až tisíc súrodencov,o ktorých predtým vôbec nevedel.
Pred piatimi rokmi mu jeho rodičia povedali, že sa narodil ako súčasť programu darcovstva spermií a v dôsledku toho sa rozhodol, že si urobí testy, aby spoznal skutočného biologického otca.
Doterajšie testy potvrdili, že jeho zhruba polovičná časť DNA je zhodná s ďalšími 60 osobami, ktoré boli označená za jeho nevlastných súrodencov. Holanďan, ktorý pracuje v IT, sa domnieva, že to predstavujú len malú časť z jeho obrovskej “rodiny”nakoľko jeho biologické otec bol dlhodobým darcom spermií.
Na začiatku procesu získavania informácií o svojich možných súrodencoch mal problémy s prístupom k informáciám od darcovskej kliniky, ktoré podliehali pravidlám anonymity. Ako mnoho ľudí na Západe, ktorí pochádzajú od darcu, obrátil sa na spoločnosti, ktoré testujú DNA a ktoré majú databázy miliónov genetických profilov. Najskôr absolvoval test 60 ročného DNA rodokmeňu, v ktorom sa uvádzajú biologickí príbuzní, ktorí tiež vykonali test, a majú určitý odhadovaný vzťah založený na podiel zdieľanej DNA.
Ľudia majú so svojimi rodičmi zhodných asi 50% svojej DNA a asi 25% s nevlastným súrodencom.
Keď van Halen zistil, že skutočne má viacero nevlastných súrodencov bol rád, že sa dopátral ku svojim príbuzným. Pre The Times povedal: “Takmer okamžite som našiel svojho biologického otca a 42 nevlastných súrodencov.”
Dokonca s niektorými z nich mal možnosť sa aj pozhovárať a zistil, že s viacerými má napríklad spoločnú záľubu v hlavolamoch a údajne sa s niektorými aj fyzicky podobá. Dodal, že niektorí, o ktorých vysvitlo, že sú príbuznými sa už predtým poznali, bez toho, aby o tom vedeli. To je jeden z dôvodov, prečo sú takéto znalosti veľmi dôležité,” poznamenal Holanďan.
Potom sa rozhodol, že sa stretne aj so svojim biologickým otcom. Povedal, že jedným z najzaujímavejších odhalení pre neho bolo, že otec jeho biologického otca pochádzal z bývalej holandskej kolónie Surinam v Južnej Amerike a a má tak v podstate africký pôvod. Uviedol, že nikdy netušil, že má neeurópsky pôvod, keďže na prvý pohľad to vôbec nie je viditeľné.
Holandská vládna organizácia pre darcov nedávno uviedla, že zo spermií biologického otca pána van Halena, ktorý pravidelne daroval na troch klinikách, sa mohlo teoreticky narodiť až 1000 detí. V takom prípade by išlo o jedného z najplodnejších darcov, ktorý by prekonal aj rakúskeho židovského fyziologa Bertolda Wiesnera, ktorého spermie sa používali na umelé oplodnenie približne 300-600 žien na klinike v centrálnom Londýne.
Sám darca ale odhaduje, že je otcom okolo 200 potomkov. Klinické pracoviská však poskytovali jeho spermie po celej Európe, vrátane Spojeného kráľovstva, a pán van Halen má podozrenie, že aj v iných krajinách môže mať polovičných súrodencov. Nedávno podstúpil testy v britskej spoločnosti Living DNA s nádejou nájsť niektorých z nich. Výsledky zatiaľ nemá.
Úrad pre ľudské oplodnenie a embryológiu nedávno navrhol, aby darcovské firmy poskytovali komplexnejšie upozornenia a poradenstvo a iné podporné služby.
Ako však sa chcú tieto spoločnosti vysporiadať s rizikom, že sa raz do seba zaľúbia brat so sestrou a budú mať incestné potomstvo, ktoré okrem iného budú vo vážnom riziku zdravotných problémov? Už nik nemôže poprieť, že toto riziko je iminentné.
Budú musieť čoskoro všetci podstúpiť testy DNA pred tým, než sa vrhnú do vzťahu?
Uvedomujú si tí, čo takto manipulujú s ľudským životom, že ľuďom ako Ivovi porušujú ich právo poznať tú najintímnejšiu sféru ich bytosti, ich pôvod? Nehovoriac o deťoch, ktoré si nechávajú vynosiť homosexuálne ale aj heterosexuálne páry prostredníctvom náhradných matiek. Tam deti strácajú akúkoľvek stopu po svojom pôvode bezprostredne po narodení.