Môj profil 
Predplatné
Podľa Mariána Tokára, vedúceho Hlavnej odrodovej stanice Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Spišskej Belej, v rámci Európskej únie sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny s veľmi malými pestovateľskými plochami. Ide o plochu na úrovni len približne 7500 hektárov. „Čo je však horšie, v spotrebe zemiakov patríme medzi najhorších. V roku 2017 bola u nás spotreba zemiakov na jedného obyvateľa 48,9 kilogramu, v Českej republike to bolo 67,8 kilogramu. Ešte v roku 1993 pritom bola u nás spotreba na jedného obyvateľa takmer 90 kilogramov,“ porovnáva Tokár. Zároveň pripomenul, že v roku 2017 sa z celkového objemu najviac zemiakov k nám doviezlo z Francúzska, až 32,6 %, z Českej republiky to bolo 29 % a z Nemecka takmer 19 %. Medziročne sa zvýšil aj dovoz zemiakov na výrobu škrobu o 30,5 % na 572,5 tony, najmä z Nemecka. „V hospodárskom roku 2017 – 2018 sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo na Slovensko ďalších takmer 100.000 ton zemiakov. Naša sebestačnosť v tomto segmente výrazne kolíše a reálne klesá,“ skonštatoval Tokár.
V sobotu (21. 9.) sa v Spišskej Belej uskutoční už 16. ročník Spišského zemiakarského jarmoku. Cieľom tohto tradičného podujatia je najmä upozorniť na kritickú situáciu v pestovaní zemiakov a na neustále znižovanie produkcie konzumných aj sadbových zemiakov na Slovensku. Počas jarmoku sa uskutoční aj odborný seminár s hlavnou témou „Reštart pestovania zemiakov v chladnejších oblastiach Slovenska“. V rámci neho sa bude konať aj odborná diskusia na tému podpory pestovania zemiakov v tradičných zemiakarských oblastiach, akou je aj región pod Tatrami.
Zástupca členov záujmovej skupiny Spišské zemiaky Štefan Bieľak upozornil, že v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 sa okrem iného uvádza – „pre zachovanie požadovanej produkčnej výkonnosti v produkcii konzumných zemiakov je súčasná výmera pod hranicou minima.“ Pre zachovanie cielenej produkčnej výkonnosti sa počíta s potrebou okolo 230.000 ton ročne. „Pre zabezpečenie takéhoto objemu je potrebné zatraktívniť pestovanie zemiakov a okrem zastavenia poklesu plôch u existujúcich pestovateľov, rozšíriť pestovanie aj o nové subjekty, a to minimálne na 11.000 hektárov. Vlastné náklady celkom na jeden hektár predstavujú takmer 4000 eur,“ objasnil Bieľak. Dodal, že Slovensko je v produkcii zemiakov sebestačné len na 50 % a k naplneniu 100-percentnej sebestačnosti by sme potrebovali zvýšiť pestovateľské plochy zemiakov na úroveň približne 13.000 hektárov.
Na záver seminára chcú jeho organizátori prijať spoločnú verejnú výzvu adresovanú slovenským politikom, ako aj širokej verejnosti, týkajúcu sa podpory pestovania zemiakov. Zároveň upozorňujú, že chránená sadivová oblasť pod Tatrami na Spiši leží v ideálnych podmienkach s nadmorskou výškou nad 400 metrov. „Chladnejšie počasie, nižšia priemerná denná teplota, častejšie zrážky, chudobnejšia pôda na živiny s podielom skeletu prirodzene vytvárajú ideálne pestovateľské podmienky s nižším výskytom chorôb a škodcov. Zemiaky, ktoré získali regionálnu značku kvality ‘Spišské zemiaky’, sa vyznačujú typickou vôňou, chuťou, farbou dužiny, textúrou, slovom vlastnosťami, ktoré sú prirodzené pre zemiaky s vysokou vnútornou kvalitou,“ skonštatoval Bieľak.
Podľa neho v rámci podpory najmenej rozvinutých okresov zo strany vlády SR by jednou z priorít mala byť systémová podpora poľnohospodárstva. „Pestovanie zemiakov si vyžaduje väčší počet menej kvalifikovanej pracovnej sily. Dôležitá je nielen podpora prvovýroby, ktorá môže zefektívniť opatrenia na znižovanie nezamestnanosti, ale aj podpora budovania napríklad chladiacich skladov, aby sa slovenská úroda nepredávala za pár centov hneď po jej zbere,“ uzatvára Bieľak.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
