„Mnohí poukazujú, že Trump by mohol na stretnutí s Putinom uzavrieť dohodu, ktorá by Rusku dala voľnejšiu ruku voči susedným krajinám. Nemyslím si, že vo Fínsku sa práve toto považuje za pravdepodobný výsledok stretnutia, avšak takéto riziko tu určite je,“ zamyslel sa Teivainen nad možným priebehom schôdzky.

„Možno sa však nikdy presne nedozvieme, o čom títo dvaja páni vlastne hovorili a na čom sa dohodli,“ upozornil Teivainen, keďže stretnutie sa má konať medzi štyrmi očami, iba za účasti tlmočníkov.

Na otázku, či sú indície, že jeden z prezidentov bude mať v Helsinkách aspoň zdanlivo domáce prostredie, Teivainen odpovedal, že Fíni pripravili summit tak, aby ani jeden z nich nebol zvýhodnený. „Úlohu hostiteľa v tomto prípade zohráva fínska diplomacia a domáci prezident,“ zdôraznil.

Ľudia vo Fínsku však špekulujú, že Putin bude mať predsa len silnejšiu pozíciu a môže zo summitu vyťažiť viac – aj preto, že ho považujú za silnejšieho vyjednávača, povedal profesor. Pripomenul taktiež, že Putin bol vo Fínsku už viackrát a krajinu pozná lepšie než jeho americký partner, ktorý Fínsko doteraz navštívil iba raz.

Tamojšie médiá v týchto dňoch pripomenuli, že Trump bol naposledy vo Fínsku ešte ako podnikateľ, a to začiatkom 90. rokov, keď sa rozvádzal so svojou manželkou Ivanou. V pobrežnom meste Rauma sa zaujímal o kúpu výletných lodí, z ktorých plánoval spraviť obrovské kasína.

„Súčasné Fínsko sa jasne viac stotožňuje so Západom a teda aj Spojenými štátmi než s Ruskom a jeho sférou záujmu. Z geopolitického hľadiska sa pozícia Fínska za uplynulých približne 25 rokov výrazne zmenila, Fínsko určite nie je neutrálne,“ podčiarkol profesor Helsinskej univerzity.

Fínsko v roku 1995 vstúpilo spolu so Švédskom a Rakúskom do Európskej únie. V súčasnosti je jedinou severskou krajinou, ktorá je zároveň aj členom eurozóny.

„Jednou z obáv fínskych predstaviteľov je, že krajina bude zvonka vnímaná ako neutrálna. Fínska diplomacia sa snaží tento imidž zmeniť: ‚Nie, Fínsko nie je neutrálna krajina, Fínsko je súčasťou západného usporiadania.‘ A to aj napriek tomu, že z vojenského hľadiska Fínsko nie je členom NATO,“ dodal fínsky expert na svetovú politiku.

Politológ: Fíni majú obavy z Ruska, do NATO však nechcú

Po pripojení Krymu k Rusku vzrástli vo Fínsku obavy voči Moskve, avšak možnosť vstupu do NATO nie je medzi Fínmi príliš populárna. Pred pondelkovým stretnutím ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom v Helsinkách to pre TASR uviedol profesor svetovej politiky Helsinskej univerzity Teivo Teivainen.

Z februárového prieskumu vo Fínsku vyplynulo, že 51 percent obyvateľov je proti vstupu krajiny do NATO, kým opačný názor zastáva iba 21 percent ľudí.

Podľa politológa z Helsínk Fínov určite zneistili aj nejednoznačné vyjadrenia zo strany Trumpa týkajúce sa kolektívnej obrany v rámci NATO.

„S určitosťou však možno povedať, že podľa istej časti fínskej verejnosti sa ruská hrozba zveličuje. Je to tu určite iné ako napríklad v Estónsku,“ zdôraznil politológ narážajúc na obavy pobaltských krajín voči Rusku.

Na otázku, či fínske médiá chodia po špičkách okolo ruského prezidenta, ako to v rozhovore pre TASR naznačili dve mladé Fínky, Teivainen poukázal na príklad najväčšieho denníka Helsingin Sanomat, ktorý „je dlhodobo značne kritický voči Putinovi a ruskej politickej scéne“. Trump sa však podľa neho dostáva do otvorenejších kontroverzií, a tak je pre fínske médiá ľahším terčom.

„V prieskumoch verejnej mienky sa vyjadrilo priaznivo o Putinovi osem percent ľudí, pričom Trump mal šesťpercentnú podporu. Trumpa vo všeobecnosti nemá rado viac ľudí,“ poznamenal profesor.

„Čo sa týka Putina, istý segment obyvateľstva vo Fínsku sa pridržiava toho, čo by mohlo pripomínať finlandizáciu, teda že v oblasti bezpečnosti treba sledovať predovšetkým politický realizmus,“ skonštatoval Teivainen.

Podľa neho hlavne predstavitelia politického stredu, teda tradičného establišmentu fínskej zahraničnej politiky, zastávajú názor, že nie je dobré zaujímať voči Rusku agresívne postoje. „Toto sa potom môže prenášať aj do spôsobu, akým sa ľudia vyjadrujú pre médiá,“ pokračoval Teivainen. Na druhej strane Trump je oveľa vzdialenejší a teda je bezpečnejšie ho otvorene kritizovať, vysvetlil.

Vo fínskej tlači minulý týždeň zarezonoval článok spisovateľky fínsko-estónskeho pôvodu Sofi Oksanenovej, ktorý zverejnil liberálny britský denník The Guardian. V ňom sa posťažovala na pretrvávajúcu finlandizáciu – teda opatrnícky prístup Fínska voči Moskve ešte z čias súperenia východného a západného bloku, ktorý sa vtedy pretavil z politiky aj do ekonomiky, školstva, sveta médií či kultúry. Podľa spisovateľky majú Fíni naďalej tendenciu zľahčovať politiku Moskvy.

Ako pripomenul politológ Teivainen, v krajine existujú aj strany ako pravicovo populistická strana Skutoční Fíni či klasickí komunisti, ktorí zastávajú výrazne proruské postoje.

Napriek nepriaznivo naklonenej verejnej mienke voči Putinovi i Trumpovi sa väčšina ľudí vo Fínsku teší, že summit sa koná práve v ich krajine, uviedol ďalej Teivainen.

Jedným z dôvodov, prečo sa summit koná vo Fínsku, je podľa neho všeobecná akceptácia prezidenta Sauliho Niinistöa v zahraničí. „Tu vo Fínsku sa rôznia názory na to, akú rolu zohral pri pritiahnutí summitu do Fínska. Ak by však jeho úloha bola aj pomerne malá, v niektorých aspektoch určite preukázal svoje schopnosti v zahraničnej politike,“ povedal politológ.

Fínsko je podľa neho za sankcie proti Rusku, avšak zároveň sa snaží o sprostredkovanie dialógu s ním. Vo vzťahu k Trumpovi je rola Niinistöa menšia než vo vzťahu k Rusku, už len preto, že USA sú od Fínska vzdialenejšie, poznamenal Teivainen. „Čokoľvek sa však na summite dohodne, bude to možné považovať za víťazstvo – ak aj nie pre fínskeho prezidenta osobne, určite pre fínsku diplomaciu,“ dodal politológ z Helsinskej univerzity.