Španielsky premiér založil globálnu ľavicovú alianciu, čím obišiel Brusel. Významnú úlohu zohrala nadácia Open Society Foundations Alexandra Sorosa

Španielsky premiér Pedro Sánchez využil dvojdňový samit v Barcelone na založenie globálnej ľavicovej aliancie, ktorá sa odvrátila od hlavných metropol Európskej únie a spojila Španielsko a Brazíliu s vládami a aktivistickými sieťami prevažne mimo hlavného prúdu EÚ, pričom významnú úlohu spoluhostiteľa zohrala nadácia Open Society Foundations Alexandra Sorosa.

Podľa organizátorov sa na stretnutiach, ktoré sa konali 17. a 18. apríla 2026 v kongresovom centre Fira Gran Via, zúčastnilo okolo 3 000 registrovaných účastníkov a predstaviteľov viac ako 100 politických strán. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva bol spoluhostiteľom podujatia, ktoré spojilo IV. stretnutie na obranu demokracie, ktoré iniciovala španielska vláda v roku 2024, a prvú Globálnu progresívnu mobilizáciu, organizovanú spoločne s Európskou stranou socialistov (PES).

Giacomo Filibeck, generálny tajomník PES, povedal, že ľavicové strany musia voličom ukázať, že existuje alternatíva k tomu, čo organizátori nazvali „pravicovou internacionálou“.

Samit, ktorý obišiel EÚ

Samit sa konal v regióne, ktorý je súčasťou hlavného mesta EÚ – v Katalánsku –, avšak zreteľne nie pod záštitou EÚ. Ani Európska komisia, ani Rada Európskej únie nezohrali žiadnu formálnu úlohu. Nezúčastnil sa ho ani francúzsky prezident Emmanuel Macron, ani nemecký kancelár Friedrich Merz. Taliansko, Portugalsko a Holandsko nevyslali žiadnych predsedov vlád. Berlín vyslal vicekancelára a ministra financií Larsa Klingbeila zo SPD.

Prítomný bol predseda Európskej rady António Costa, ale na pódium nevystúpil žiadny úradujúci premiér veľkej západoeurópskej krajiny.

Tí, ktorí sa zúčastnili, pochádzali z okrajových častí európskej diskusie alebo úplne spoza hraníc Európy. Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová, juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa a kolumbijský prezident Gustavo Petro viedli latinskoamerické a africké delegácie. Novozvolená írska prezidentka Catherine Connollyová si zvolila tento samit za svoju prvú zahraničnú cestu od nástupu do úradu. Zoznam doplnili menšie krajiny, medzi ktoré patrili Uruguaj, Litva, Albánsko a Ghana.

Soros po boku Sáncheza a Lulu

Okrem vlád sa samit vo veľkej miere opieral o súkromnú filantropiu s politickou agendou, najviditeľnejšie o nadácie Open Society Foundations (OSF), ktorým predsedá Alexander Soros, syn finančníka Georgea Sorosa.

Soros v praxi vystupoval ako tretí hostiteľ po boku Sáncheza a Lulu. V príspevku na X na záver stretnutia uviedol, že bolo „ctí privítať toľko neuveriteľných lídrov“ v Barcelone, a zverejnil fotografie seba so španielskym premiérom. Na zozname rečníkov figuroval Pedro Abramovay, vysoký predstaviteľ programu OSF, a zúčastnila sa aj Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.

Postoj tvrdší než konsenzus EÚ

Hoci Lula pre španielsky denník El País uviedol, že „toto nebude stretnutie namierené proti Trumpovi“, veľa z toho, čo nasledovalo, tak pôsobilo. Niekoľko rečníkov prekročilo rámec hlavného prúdu európskej sociálnej demokracie. Petro varoval, že v Latinskej Amerike by mohlo dôjsť k „vzbure“ proti USA. Sheinbaumová uviedla, že Mexiko bude presadzovať prijatie deklarácie proti akejkoľvek vojenskej intervencii USA na Kube. Ramaphosa vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN s odôvodnením, že jej stály členovia patria medzi tých, ktorí porušujú medzinárodné právo, čo sa týka tak Washingtonu, ako aj Moskvy.

Samit sa uzavrel spoločným vyhlásením, v ktorom sa sľubuje koordinovaná činnosť v oblasti demokratickej odolnosti, digitálneho riadenia, klimatickej politiky a nerovnosti. Harmonogram ďalších mobilizácií a zoznam tých, ktorí podujatie financovali, neboli zverejnené.