Môj profil 
Predplatné
Podpredseda SNS Anton Hrnko uviedol, že pri tejto správe vo včerajšom vysielaní spravodajstva RTVS mu niečo chýbalo. “Dnes si pripomíname oslobodenie Osvienčima (Auschwitz-Birkenau), jednej z najväčších továrni na smrť vo svetových dejinách.”
“Oproti predchádzajúcim pogromom a genocídam sa holokaust odlišoval jedným podstatným detailom. Bolo to priemyselne organizované vyvražďovanie ľudí, zneužitie moderných priemyselných postupov, zneužitie výsledkov industriálnej revolúcie,” uviedol Hrnko a dodal:
“Toto by mal mať na pamäti každý, kto si myslí, že politika sa dá robiť vo vysokých čižmách alebo inými extrémistickými metódami. A je jedno, či ide o pravicový alebo liberálny extrémizmus. Jednoducho polarizované extrémizmy sa potrebujú, jeden bez druhého by nenašiel živnú pôdu na vlastné pôsobenie.”
Podľa jeho názoru, každý, kto čo len trochu uvažujúci človek musí dať hold oslobodzovacej misii Červenej armády, ktorá v dnešný deň pred 75 rokmi oslobodila túto ohavnú fabriku na smrť. “Ak opäť urobíme chybu, že nebudeme pomenovávať biele bielym a čierne čiernym, môže sa nám stať, že sa nám veci budú opakovať. Nedajme sa zmiesť manipulátormi dejín, nepodliehajme žiadnym xenofóbiam a je jedno, či je to antisemitizmus alebo rusofóbia. Aj antisemitizmus bol niekedy podmienkou, aby si vás v ‘kaviarni’ vážili tak, ako dnes patrí k politickej kaviarni rusofóbia.”
“Bolo prirodzené, že STV vo svojich večerných správach pripomenula túto udalosť. Ako ‘prípadovú’ správu si zobrala osud židov v Komárne. Možno by nebolo navyše, keby sa zmienila aj nejaká obec/mesto z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Komárno totiž bolo na okupovanom území pod horthyovskou maďarskou správou. A táto informácia v spravodajstve STV chýbala,” upozornil Hrnko.
“Rovnako ako chýba v lučeneckej synagóge (mesto bolo tiež na okupovanom území) pripomenutie si obete holokaustu z okupovaného územia, pretože tam Kalmus postavil len jednu časť pripomenutia si tragédie židov na území Slovenska. Len tú, ktorá sa odohrala vo vtedajšej Slovenskej republike, ale akosi zabudol na tú, ktorá sa odohrala na okupovaných územiach. Pravda je pravdou len vtedy, keď je celostná.”
Beňová upozorňuje
“Auschwitz-Birkenau Bol nacistický koncentračný tábor, postavený v Poľsku povodne ako pracovný intervenčný tábor pre Poliakov ( áno, Slovanov), neskor pretransformovaný na vyhladzovací tábor. V roku 1942 boli do Osvienčimu vyvezené slovenské ženy a dievčatá židovského pôvodu. Vlak bol vypravený z Popradu,” uviedla v súvislosti s dnešným výročím poslankyňa Európskeho parlamentu za Smer-SD Monika Beňová.
Dodáva, že nacizmus a jeho dnešná podoba neonacizmus, nemá národnosť. “V koncentračných táboroch boli dozorcami resp. dozorkyňami rôzni ľudia rôznej národnosti. Tak ako vtedy, tak aj po 75 rokoch jeho plíživá nenávisť zanecháva svoje stopy vo všetkých krajinách.”
“Pripomínajme si jeho začiatky, aby sme jedného dňa neostali prekvapení, ako sa z bezvýznamnej menšiny stala nenávidiaca a vraždiaca zberba, ktorá vyvraždila milióny ľudí v Európe. Nenechajte sa oklamať a myslite na všetky deti, dievčatá, chlapcov, ženy, mužov, starenky a starcov, ktorí sa stali obeťami nenávistnej mašinérie. Česť ich pamiatke a česť tým, ktorí nepodľahli a nepodľahnú nacistickej hrôze a kedykoľvek sa proti nej postavia,”píše na sociálnej sieti Monika Beňová.
Ďalší poslanec EP Ivan Štefanec z KDH na Facebooku zopakoval, že pred 75 rokmi bol oslobodený koncentračný tábor Osvienčim. “Nikdy nesmieme zabudnúť na to, že ľudia sú k svojim blížnym schopní aj tých najhorších zverstiev, ak ich zvedie zvrátená ideológia.”
Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes (27. 1.) pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau vojakmi Červenej armády zúčastňuje na spomienkovom podujatí. Podujatie sa bude konať na mieste bývalého tábora, kde je pamätník a múzeum Auschwitz-Birkenau. TASR o tom cez víkend informovala Martina Goffová z Kancelárie prezidenta SR.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili v roku 1940 nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
“Auschwitz-Birkenau je symbolom, ktorý predstavuje, kam až spoločnosť môže zájsť, ak sa zabudne na zdravý úsudok, hodnoty ako ľudskosť, solidarita či schopnosť držať sa týchto hodnôt napriek útlaku,” uviedol pre TASR zástupca riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea židovskej kultúry Michal Vaněk.
Jaroslav Zajac
.jpg)
.JPG)
