Môj profil 
Predplatné
Kódex sa zameriava na tri hlavné oblasti: verejné obstarávanie, práca so zamestnancami v oblasti nahlasovania protispoločenských činností a vysielanie zamestnancov IT firiem do organizácií štátnej správy. Ambíciou je inšpirovať aj ďalšie firmy a štátne inštitúcie, aby si osvojili podobné opatrenia ako členovia združenia Slovensko.Digital.
Predstavitelia združenia to považujú za dôležité najmä v súvislosti s faktom, že v najbližších mesiacoch sa rozbehnú štátne nákupy nových IT systémov z eurofondov za stovky miliónov eur, pričom v IT sektore už tradične je veľa obstarávaní síce v súlade so zákonom, ale nie s etikou. Ako príklad takého správania uvádzajú taxikára, ktorý zákazníka v cudzom meste vozí zámerne dlhšou trasou, aby zarobil viac peňazí – jeho správanie nie je trestné, ale je neetické, neslušné. V prípade IT sektora medzi prípady podobného neetického správania patrí napríklad uvádzanie fiktívnych či klamlivých životopisov alebo referencií, zneužívanie klientovej neznalosti odbornej problematiky na zbytočné navyšovanie nákladov a pod.
Mohol by to byť chvályhodný pokus primäť firmy, aby sa správali eticky, keby… Všeobecný problém s etickými kódexmi je totiž v tom, že kto je etický, ten ich nepotrebuje. A kto je neetický, ten klame, a potom bude klamať aj o svojom správaní, že je etické, a bez problému prijme v tomto smere akýkoľvek kódex či inú deklaráciu.
Výkonný riaditeľ združenia Slovensko.Digital Ján Hargaš uviedol, že subjekty, ktoré budú porušovať ustanovenia, budú vylúčené spomedzi signatárov tejto iniciatívy. Na otázku, či chystajú aj nejakú systémovejšiu spätnú väzbu, resp. systém postihov, však mal len strohú odpoveď: „Postihy v prípade, že ide o korupciu, trestný čin, tie sú dané zákonom. To treba odlišovať od správania, ktoré nie je síce trestným činom, ale je neslušné. Tu sme aj my, v prípade, že také niečo zistíme, rozhodnutí ísť aj cestou trestných oznámení.“ Lenže podávať trestné oznámenia na ľudí, ktorí konajú protiprávne, to predsa nie je nič mimoriadne: zo zákona by tak mal konať každý občan, ak zistí nejakú trestnú činnosť. A ak tu nie je reálny spôsob na riešenie tých druhých prípadov, potom je takáto iniciatíva iba bezzubou deklaráciou o dobrom úmysle.
Samozrejme, deklarovať pekné veci je fajn, najmä keď to nič nestojí. Veď kto by sa deklaratívne neprihlásil k pekným slovám a heslám? Ibaže takáto aktivita môže mať aj háčik. Spočíva v tom, že z takejto, na pohľad neškodnej deklaratívnej zábavky, sa časom môže nenápadne stať jedno z kritérií pri výberových konaniach. Takýto vývoj sme v minulosti zažili v prípade iných podobných manažérskych beťárstiev, z ktorých sú dnes už štandardné výberové kritériá. Veď sa len skúste dnes uchádzať o zákazky bez certifikátov o systéme riadenia kvality, bezpečnosti, environmentu, noriem, manažérstva, vízie, misie, atď. (A ďalšie sa pripravujú, ako napríklad Charta diverzity.) Výsledkom je, že dnes firma, ktorá nevynaloží úsilie a prostriedky na získanie všetkých týchto ozdôbok, je vo výberovom procese znevýhodnená, hoc by inak bola najlepšia a dala najlepšiu ponuku.
Niet pochýb, že kto by videl v týchto aktivitách možnú spojitosť a nejaký centrálny plán ovládať trhové prostredie, bol by označený za konšpiračného teoretika až paranoika. A nepochybne za ešte viac paranoidné by bolo označené, keby to niekto dával do súvisu s faktom, že sponzorom iniciatívy Slovensko.Digital je spoločnosť ESET, ktorá má zhodou okolnosti vysoko nadštandardné vzťahy s prezidentom Kiskom a tajnými službami USA (Ministerstvo zahraničných vecí Ruska uvádza Eset na zozname firiem spolupracujúcich s CIA). Ale na druhej strane, ťažko poprieť teoretickú možnosť, že keby sa podobného nástroja na rozdeľovanie subjektov na slušné a neslušné zmocnili neetickí ľudia z konkrétneho ideologického tábora, mohli by tak ovplyvňovať výberové konania, a to aj tie mnohomiliónové, aby peniažky tiekli tým správnym smerom. To už by stálo za ten hriech, čo poviete?
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
