Pokračovanie rozhovoru s Ibim Maigom: Toľko pravdy som ešte asi nepovedal

Bratislava 18. septembra 2015 (HSP/Foto:Facebook)

Vážení čitatelia, ponorte sa do druhej časti rozhovoru, ktorý Hlavným správam exkluzívne poskytol najpopulárnejší africký Slovák, Ibi Maiga

Ibi, roky ste sa pohybovali medzi umelcami, čím to je, že žiadny z nich verejne vaše názory nepodporí, naopak podporia a podpíšu všetko čo pomôže zakonzervovať súčasný stav? Fakt si nevidia ďalej od nosa, alebo cynicky kolaborujú s vládnucou mocou?

Tak, ako hovoríte, roky som sa pohyboval medzi umelcami, po niekoľkoročnej skúsenosti som zistil, že jediné, čo mám s nimi spoločné, je možno len to umenie, čo je veľmi smutné. Je však možno jedna, dve výnimky. To, aké majú názory na veci, len oni vedia. Sú ľudia, ktorí idú nekompromisne za svojím cieľom, nech to stojí, čo to stojí. Môj nebohý otec zvykol hovoriť: „tam, kde niečo získate, tam aj niečo strácate”, len, žiaľ, vy vidíte len ten zisk, hoci strata môže byť väčšia.

A preto by som rád poprosil svojich umeleckých kolegov, nech sa viac riadia srdcom, vtedy konajú správne a budú šťastnejší. Svetská sláva, poľná tráva. Nech sa nedajú kúpiť, nech peniaze nie sú ich jedinou motiváciou, lebo fanúšikovia a obdivovatelia majú podľa mňa väčšiu hodnotu.

Snažím sa nikdy nesklamať sám seba, mať stále svoju dôstojnosť a hrdosť, vtedy má život pre mňa cenu. Peniaze: dobrý sluha, ale zlý pán. Najkrajšie veci v živote sa nedajú kúpiť, sú zadarmo – šťastie, zdravie a láska.

Čo si myslíte o politikoch sediacich či už v našom alebo európskom parlamente? Niektorých poznáte aj osobne. Myslíte si, že sa zamýšľajú nad tým, aké následky bude mať ich konanie a hlasovanie, alebo za 10 tisíc eur mesačne sa len alibisticky spoliehajú, že nejako bude?

Viete, politik je človek, ktorý je tam, kde je vďaka ľudu, aspoň tak by to malo byť. Uchádzal sa o dôveru ľudí a dostal ju. Ešte raz citujem otca: „každý národ má takú vládu, akú si zaslúži“. Prečo? Lebo sme ich volili. Darmo mi niekto teraz povie, že nešiel voliť. Na to odpoviem, že aj nevoliť je voľba, do konca najhoršia voľba, lebo práve na to sa spoliehajú tí, ktorých by ste práve nevolili, lebo ste mali byť protiváha.

Poslanci dostali dôveru od občana, aby nastavili zákony tak, aby sa občanovi lepšie žilo. To znamená, že by sa poslanec mal zodpovedať priamo občanovi a nie politickej strane.

Žiaľ, opak je pravdou – od momentu, kedy je poslanec zvolený, začína myslieť na svoje osobné záujmy, česť výnimkám. Tomu sa hovorí, s prepáčením, že ak položíte hovno na poličku, hneď si myslí, že je torta.

Všetko, žiaľ, funguje naopak. Jediný, kto môže potrestať poslanca, je volič, tým, že mu nepredĺži mandát. Ak sa volič nechá oklamať znova a znova, tomu sa potom hovorí, komu niet rady, tomu niet pomoci. Potom len sedieť v krčme a nadávať.

Stále hovorím, že na čo sú vám tí odborníci, experti, ktorí nemajú žiadne sociálne cítenie, žiadnu morálku, žiadne srdce, ktorí kopu len za seba, miliónové autá a vily, a vy ledva splácate úvery, ledva živíte rodinu, ledva splácate poistku, pomaly sa bojíte otvoriť poštové schránky. Skrátka, robíte cely život, len aby ste mohli odovzdať štátu peniaze. Tomu sa hovorí, že nemáte život.

Mám sa dobre, môžem si za to sám a mám sa zle, tiež si za to môžem sám.

Zvyknem počúvať, veď všetci sú tam hore rovnakí… potom treba dať mladým príležitosť a novým politikom. Tých, ktorí nefungujú dobre, treba vymeniť.

Páni politici, pre vás by malo by malo byť prioritou najprv Slovensko a Slováci, až potom Európska únia. A nie naopak.

A na záver malá úvaha. Niekedy sme mali štát a slúžil občanom. Teraz už len zriadenie nazývame štátom, štát už neexistuje, dane a poplatky sú vynútené od občanov a idú dnes už skoro priamo do vreciek vysokých činiteľov. Tí sa už dnes ani neskrývajú. Zneužívajú políciu, zneužívajú svoje postavenie a nútia vás platiť viac a viac. Zamyslime sa spolu, je životná úroveň na Slovensku toľkokrát vyššia ako násobok všetkých odvodov, daní a poplatkov do štátnej kasy? Bodka na záver. Narodili sme sa ako tvory z mäsa a kostí. Planéta Zem patrí nám všetkým. Mali by sme si uvedomiť, že to, čo je okolo nás vytvorené, je umelé. Nesúvisí to s prírodou a prírodnými zákonmi. To ako by sa dnes lev rozhodol, že si zriadi štát, a všetky zvieratá mu budú za to platiť. Absurdné? Prečo? Človek ako inteligentný tvor to dovolil. Ale čo dalo niekomu právo sa tváriť, že on je viac ako ostatní? Teda, tak, ako lev si založil štát, urobil tak človek. Človek má totiž jednu nevýhodu – myslí. A tak sa nechá aj ovplyvniť a na strach ľahšie počúva. Nikto na svete nemá právo nám nič prikazovať a nútiť nás do ničoho. Ani nič platiť, ani nič robiť, ani sa ničím riadiť. Nehovorím o anarchii, ale o slobode. Je to ťažké si predstaviť, ale inak slobodu nedosiahneme a ani blaho pre všetkých na našej planéte.

Ibi, kedysi, keď ste boli na vrchole slávy, vás z recesie navrhovali do funkcie slovenského prezidenta. Dnes je situácia taká, že by vaša kandidatúra už nebola recesiou ale záchranou prezidentského úradu. Šli by ste do toho, keby bola tá možnosť?

(smiech) Všetko som čakal, ale toto nie, že by mňa navrhli z recesie za prezidenta… Kto by to povedal. Buďme realisti, mňa by to nikdy nenapadlo… Veľmi pekne by som chcel poďakovať ľuďom, ktorí mi do takej miery veria, veľmi si to vážim.

Spoločnosť je zväčša zahľadená na tých, ktorých nám nenápadne vnucujú kvôli dosiahnutiu istého cieľa, len sa nad tým zamyslite… Preto pri výbere takej osoby je treba byť veľmi opatrný. Podľa mňa, hlava štátu by mal byť človek, ktorý má silné sociálne cítenie, je štedrý, skromný, tolerantný, trpezlivý a nestranný. Mal by poznať históriu krajiny a hlavne vedieť, čo jeho ľud trápi a urobiť kroky k tomu, aby sa to začalo riešiť. Národ mu potrebuje veriť, preto tiež musí byť dôveryhodným človekom, nemal by mať temnú minulosť, za čo by sa musel hanbiť národ. Samozrejme, mal by byť teoreticky zdravý, aby mohol konať svoju funkciu.

A keď budete počuť o niekom každý deň v televízii a čítať každý deň vo väčšine médií, tak vedzte, že to je kandidát niekoho a nie váš. O vašom sa bude hovoriť medzi ľuďmi a možno na sociálnych sieťach.

Takže milí spoluobčania, prajem vám šťastnú ruku pri výbere ďalšieho slovenského prezidenta.

A na celkový záver rozhovoru, vám všetkým prajem hlavne veľa zdravia, šťastia, úspechov a veľa, veľa medziľudského porozumenia.

Nech žije Slovensko!

Prvú časť rozhovoru s Ibahimom Maigom si môžete prečítať TU.