“Analytické” oddelenie redakcie SME prinieslo bombasticky titulok s názvom “SIS mlčí o peniazoch z Ruska!” Keďže si túto správu prečítalo na ich portáli len 1300 ľudí, dávame ju do pozornosti širšej čitateľskej obci, aby nevyšla nazmar.

Celá správa ktorej rukopis je na úrovni veľkého odhaľovača ruskej propagandy Smatanu stojí na dôkaze, že keď poľská tajná služba zatýkala proruského politika Mariusza Piskorskeho, pýtala sa aj na Mariána Kotlebu. Autor preto vzápätí kladie sugestívne otázky smerom k SIS, prečo ani dva mesiace po tejto udalosti nechcú prezradiť, či vyšetrujú Kotlebu za špionáž a prijímanie peňazí z Ruska. Následne tento trápny konštrukt uzatvára paradoxne predstaviteľ zo zahraničia plateného inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď, ktorý hovorí: “Nebol by som prekvapený, keby sme čoskoro počuli aj z oficiálnych miest to, o čom sa dnes v zákulisí hovorí. Že zodpovedné štátne zložky majú relevantné informácie o zahraničnom financovaní ĽSNS.” Tak tomu sa povie “upliesť z hovna bič!” Jaroslav Naď sa nedávno v RTVS blysol tvrdením, že protiamerické príspevky v diskusiách píšu ruskou tajnou službou platení agenti, ktorí za to dostávajú 1500 eur na mesiac. Odkiaľ tieto informácie čerpal, nie je jasné, možno len zo svojich skúseností na americkej strane.

O hlupákoch z proamerických think-tankov napísal nedávno pre európske noviny Eduard Chmelár:

“V marci minulého roka Denník N zverejnil anonymný text, ktorý podľa autora článku vznikol ako výsledok spolupráce NATO s think-tankom CEPI sídliacim v Bratislave a ktorý vraj reaguje na mýty, ktoré sa o Severoatlantickej aliancii šíria. Musím povedať, že sa nepamätám, kedy som čítal v našej tlači taký manipulatívny dokument plný drzých lží, poloprávd a úmyselného zavádzania. Každému, ktorá sa čo i len zbežne vyzná v medzinárodných vzťahoch, muselo byť na prvý pohľad jasné, že ide o veľmi nešikovný propagandistický text, ktorý je súčasťou informačnej vojny. Veľmi nešikovný preto, lebo v dnešnej dobe môže len úplný ignorant alebo platený podvodník tvrdiť, že vojna o Kosovo či Líbyu sa uskutočnila v súlade s medzinárodným právom a že invázia NATO do Afganistanu bola úspešná. Práve tak si treba všimnúť, že v posledných rokoch sa na Slovensku objavilo niekoľko think-tankov platených cez rôzne nadácie, ktoré sú napojené či už priamo alebo nepriamo na štátny rozpočet USA.

To, čo jej najviac uľahčuje činnosť, “ruskej propagande” však nie sú všadeprítomní agenti a platení trollovia, ale sú to naše vlastné klamstvá, ktoré sme šírili a šírime o vojne v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Líbyi i Sýrii, sú to naše klamstvá o protiraketovom štíte, o Iráne, o živote v samotnom Rusku. To, čo nám predkladajú niektorí politici, experti ministerstva vnútra a hlupáci z proamerických think-tankov ako nespochybniteľné dôkazy o náraste cielenej ruskej propagandy je len znôška dohadov a subjektívnych názorov, ktoré by neobstáli v žiadnom serióznom výskume. Títo ľudia ani len nepripúšťajú, že nárast sympatií k Rusku je živelný, že bežní ľudia môžu porovnať povedzme trápny prejav francúzskeho prezidenta s otvorenosťou Vladimíra Putina, že dokážu rozoznať babráctvo Johna Kerryho od vysokej profesionality Sergeja Lavrova, že vedia oceniť, keď im ruskí publicisti povedia o blízkovýchodnej politike USA to, čo si sami myslia, no naše médiá to zametajú pod koberec.

Už dnes sme svedkami snáh niektorých politikov, novinárov a politrukov z proamerických think-tankov označovať za ruskú propagandu akúkoľvek legitímnu kritiku americkej zahraničnej politiky. Preto trvám na tom, že nijaký prokremeľský server nepomáha Moskve viac ako redaktori spravodajstva RTVS či Denník N. Minuloročná výzva na vyhľadávanie vnútorných nepriateľov (Denník N) či odhaľovanie ruských špiónov v každom kriticky mysliacom človeku je nielen čistá švejkovina, ale nebezpečná činnosť, ktorá môže v konečnom dôsledku vrátiť atmosféru teroru päťdesiatych rokov.

Tento scenár vôbec nie je prehnaný. Stačí, ak iniciátorom takýchto protiruských kampaní položíme otázku, ako konkrétne si predstavujú ochranu bezpečnostných záujmov štátu na poli informácií. Pretože už dnes zneužívajú informačnú vojnu na zbabelé zastieranie vlastnej viny pri cielenej dezinformácii občanov počas vojny v Kosove či Iraku, za ktorú sa doteraz neospravedlnili. Už dnes vyhlasujú legitímne názory, ktoré vo verejnom diskurze zdieľali rešpektovaní západní politici a diplomati ako Henry Kissinger, Helmut Schmidt či Hans-Dietrich Genscher, za ruskú propagandu, stigmatizujú kriticky mysliacich intelektuálov ako agentov Moskvy a odporcov militarizmu obviňujú z nedostatku vlastenectva, čo sú metódy, ktoré používal v Spojených štátoch Joseph McCarthy a v Európe Adolf Hitler”, ukončil Chmelár.