„Pre účasť voličov je, žiaľ, dôležitý konflikt. Aj v prípade Európskej únie platilo, že kým sa nezačali riešiť konfliktné témy, nikoho nezajímala. Kandidáti nedokázali vygenerovať tému, na ktorej by ten konflikt založili. A to má vždy robiť vyzývateľ,“ povedal Chmelár.

„Na účasti sa môže podpísať aj to, že v tom týždni je sviatok, nedá sa voliť s voličským preukazom,“ poznamenal Hrabko. Aj podľa neho na predsedov, ktorí boli v roku 2013 zvolení s podporou Smeru-SD, ich vyzývatelia, možno s výnimkou Eriky Jurinovej (OĽaNO) v Žiline, neútočia príliš efektívne.

„Očakávam, že víťazom týchto volieb bude aj tak Smer, hoci možno stratí jedného alebo dvoch županov,“ povedal Hrabko. Prognózy sa však podľa neho robia ťažko, keďže pri nízkej volebnej účasti klesá výpovedná hodnota prieskumov verejnej mienky. „Myslím si, že sa to skôr nebude podobať na prieskumy. Čím je účasť nižšia, tým je prieskum omylnejší,“ uviedol Hrabko.

„Tieto prieskumy, a naznačoval to aj pán Hřích z agentúry AKO, pri takej nízkej volebnej účasti, aká hrozí, nemožno brať za bernú mincu, že takto to je. Tam to môže zmeniť čokoľvek, hoci aj jedna diskusia. Jedna vec, ktorá môže všetko zvrtnúť aj pár dní pred voľbami,“ reagoval Chmelár.

Hoci sa v Banskej Bystrici na podpore Ján Luntera zhodla parlamentná koalícia s väčšinou opozície, podľa Chmelára vôbec nebude jednoduché motivovať ľudí, aby ho prišli voliť. „Ja nie som politik, aby som niekoho vyzýval, aby išiel voliť. Postoj sa dá vyjadriť aj tým, že ostanem doma, aj tým sa podieľam na volebnom výsledku, ale potom by som sa nemal sťažovať, že sa potok každý rok vylieva a že školy a cesty sú nanič,“ poznamenal Hrabko.

„V iných krajoch je to tiež veľmi zaujímavé, vôbec to tam Smer nemá také isté, ešte by sa mu mohla jednokolová voľba vypomstiť,“ upozornil Chmelár. „Veľmi napäto to vyzerá v Žilinskom kraji. Pani Jurinová by proti súčasnému županovi Jurajovi Blanárovi nemala šancu, keby do toho nevstúpil urazený Anton Martvoň, ktorý na seba dokázal naviazať zaujímavých sedem percent voličov,“ pripomenul.

„V Bratislavskom kraji nerozumiem taktike pravice. Postaviť štyroch relevantných pravicových kandidátov proti Milanovi Ftáčnikovi… Keď si to spočítate, Milan Ftáčnik by nemal šancu, keby sa len dvaja z nich proti nemu spojili,“ tvrdí Chmelár. „Nitriansky kraj? Sila pána Uhríka (ĽSNS) sa tu preceňuje, aby sa iní kandidáti vzdali v prospech pána Belicu (súčasný predseda VÚC, podporuje ho Smer-SD/SNS/Most-Híd). Pán Greššo (kandidát s podporou SaS/OĽaNO/KDH) je výborný herec a určite slušný človek, ale prehral už niekoľko volieb za sebou. Nasadili proti Belicovi kandidáta, ktorý doteraz iba prehrával,“ komentuje Chmelár.

Prezident Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a premiér Robert Fico 23. októbra na Bratislavskom hrade rokovali o zahraničnopolitických prioritách Slovenska. Zhodli sa na texte spoločného vyhlásenia, v ktorom kládli dôraz na euroatlantickú orientáciu Slovenska. Na stretnutí bol prítomný aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok či podpredseda parlamentu Béla Bugár.

„Nie je to bežné a podľa mňa je to aj zbytočné. Bratislavský hrad sú reprezentačné priestory parlamentu, ale podľa mňa predseda parlamentu, podpredseda Národnej rady, eurokomisár, aj zastupujúci minister zahraničných vecí boli na tomto stretnutí len komparz uzavretia mieru medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom,“ hodnotí Chmelár.

„Väčšina reakcií bola veľmi pozitívna, že sa dokázali konečne zhodnúť v zásadných veciach. Ale veď toto hovoria najvyšší ústavní činitelia už 20 rokov. V tom vyhlásení nebolo nič nové. Náš problém nie je v tom, že by sme nevedeli, kam patríme, ale v tom, že nemáme vlastnú pozíciu. Keby sa prezident, predseda parlamentu a premiér zhodli napríklad na pozícii v otázke jadra Európskej únie, tak to by malo zmysel,“ tvrdí Chmelár.

Podľa Hrabka sa však kontúry existencie dvojrýchlostnej Európy začnú vyjasňovať až po tom, ako Angela Merkelová vytvorí v Nemecku vládu. „Debatovať o tom, aké bude jadro, je predčasné, kým v Nemecku nezostavia vládu a Angela Merkelová znova prevezme moc do svojich rúk. Zatiaľ jednoducho nevieme, čo bude,“ povedal Hrabko.
„Aspoň názor alebo postoj mať môžeme. Sme len pasívni pozorovatelia dejov,“ oponoval Chmelár.

Stretnutie malo podľa Hrabka aj predvolebný význam. „Na Slovensku budú voľby a v Česku boli. Andrej Babiš nemá s Európskou úniou ani najmenší problém. A absolútne nerozumiem vyjadreniu Roberta Fica, ktorý povedal, že s radosťou konštatuje, že Slovensko je jediným proeurópskym ostrovom v tomto regióne. Ak by tomu tak bolo, bolo by to na zaplakanie. Hoci podľa môjho názoru to tak nie je. Neviem, kto mu túto vetu poradil,“ povedal Hrabko.

„A zarazilo ma, že prezident súhlasil s formuláciou z vyhlásenia, že budeme za každú cenu smerovať do jadra EÚ a neberieme pritom do úvahy V4,“ dodal. „Ak sa V4 rozpadne na tom, že Slovensko pôjde do jadra, osamotené Slovensko nebude členom jadra, ale satelitom Nemecka,“ doplnil Hrabka Chmelár.

Obaja komentovali vývoj v Českej republike po voľbách. Predseda ANO Andrej Babiš zatiaľ neoficiálne rokuje s parlamentnými stranami o tom, s kým by vytvoril vládnu koalíciu. Prezident Miloš Zeman už avizoval, že 31. októbra v Lánoch odovzdá predsedovi hnutia ANO Andrejovi Babišovi poverenie na oficiálne rokovanie o zostavení novej vlády.

Na otázku, či je variant vytvorenia stabilnej vlády bez ANO v Česku reálny, Chmelár aj Hrabko odpovedali negatívne.

„Myslím si, že nie. To, čo stojí proti Babišovi, je tak rôznorodé… ODS nepôjde s komunistami a podobne, to sú vylúčené kombinácie. Mne sa dokonca zdá, že tam dokonca nejde ani o predčasné voľby, ale o to, komu ostane v ruke Čierny Peter,“ povedal Chmelár.

„V ODS sú dve krídla, predseda Fiala to razantne odmieta a Václav Klaus mladší, ktorý získal viac preferenčných hlasov ako predseda, by zasa chcel ísť s Babišom do koalície. Bude to závisieť od vyjednávacích schopností Andreja Babiša. Ale ODS má teraz šancu byť dominantnou opozičnou stranou a vyrásť, bolo by podľa mňa sebazničujúce vymeniť to za niekoľko miest vo vláde,“ tvrdí Chmelár. „Ale to isté sa dá povedať aj o ČSSD.

Takýto debakel si vyžaduje oddych v opozícii. Myslím si, že Babiša sa snažia dotlačiť k tomu, aby bol prinútený vytvoriť vládu z extrémistických síl, možno s tichou podporou KSČM,“ odhadol.

„Podľa môjho názoru neprichádza do úvahy možnosť vlády bez ANO. Rokovania sú ešte len na začiatku, možných variantov vývoja je veľa. Ak hovoríte, že sa snažia Babiša k niečomu dotlačiť, on to môže aj využiť. Povie, pozrite, nikto s ANO nechcel ísť a Česko potrebuje vládu, tak som ju musel urobiť,“ upozornil Hrabko.

Na predčasné voľby podľa neho nie je dôvod. „To by ho musel mať najmä samotný Andrej Babiš. Teoreticky je možná aj menšinová vláda. Veľmi dobrým partnerom pre ANO by bola ODS, ktorá má svoju značku, históriu a programovo tieto dve strany nie sú veľmi odlišné. Ale ODS vie, prečo to zatiaľ odmieta,“ dodal Hrabko.

„V tejto situácii má veľmi dôležitú, ak nie dominantnú úlohu prezident Miloš Zeman. Je to veľký hráč a teraz má veľa možností, ako tlačiť a kombinovať. Napríklad, v tejto chvíli dal Babišovi čas,“ reagoval Chmelár.

„Termín, ktorý prezident vytýčil, vôbec nie je náhodný, dal ho až na posledný možný moment. Súvisí to nielen s poskytnutím priestoru Andrejovi Babišovi na vyjednávanie, ktorý sa tým pádom zväčší, ale je to výhodné aj pre Zemana ako kandidáta prezidenta.

Pretože počas rokovaní bude zohrávať úlohu, akú ani jeden z jeho protikandidátov zohrať nemôže,“ poznamenal Hrabko.

Obaja spomenuli ešte možnosť, že by do vlády išla ANO bez svojho predsedu, očakávajú však, že ANO s touto možnosťou súhlasiť nebude.

„Nemeckí analytici to vyhodnotili veľmi presne, tam by sa nemohlo stať, aby sa premiérom stal trestne stíhaný človek. A v Česku sa o tom už ani nevedú diskusie,“ povedal Chmelár.

„Dnes už spoločnosť do toho nič nie je, tá svoju úlohu splnila tým, že rozhodla vo voľbách,“ reagoval Hrabko.

„Niektoré strany majú podmienku, že s ANO do vlády áno, ale bez Andreja Babiša. To je, samozrejme, neprijateľné pre ANO. Mimochodom, dnes už Andrej Babiš nie je trestne stíhaný, lebo znovu nadobudol mandát. Takže, ak ho chcú trestne stíhať, budú musieť o to znovu žiadať parlament,“ uzavrel.