„Do budúcna sa môžu tváriť ako dobre zohratá partia, ale vo vnútri ten spor ostane,“ poznamenal Hrabko. „Mimovládni poslanci budú Andrejovi Dankovi neustále pripomínať, že vypovedal koaličnú zmluvu a čo to znamená. A na stole ostane položený fakt, že to bol koniec stability vlády Roberta Fica,“ povedal.

Dodal, že ho prekvapila pasivita opozičných politikov, ktorí viac-menej len sledovali dianie namiesto toho, aby už dávno podali do Národnej rady SR návrh na odvolanie niektorého ministra Smeru-SD. Takéto hlasovanie by totiž prinútilo Slovenskú národnú stranu vybrať si, akú politiku chce robiť.

Podľa Hrabka budú za hlavného vinníka aktuálnej krízy zrejme napokon označené médiá, on osobne si však myslí, že chybu urobil nepremysleným postupom predseda SNS. „Nemôže vypovedať koaličnú dohodu a potom na základe tejto dohody žiadať zvolanie koaličnej rady. To už nie je ani paradox,“ povedal.

„Pre všetkých troch partnerov je najvýhodnejšie ostať spolu do konca volebného obdobia. Ale politika sa nedeje na báze racionálnych krokov,“ reagoval Chmelár. Dodal, že ani premiér, ak chce vládu udržať, nemôže svoj tlak na SNS „prepáliť“ a tlačiť koaličného partnera tak, „že sa nemôže nadýchnuť“.

Stranícke štruktúry SNS totiž podľa Chmelára skutočne požadujú vystúpenie z koalície. „Ale to je pasca, do ktorej niekedy padajú strany s veľkou členskou základňou. Predpokladajú, že to, čo si myslia oni, si myslia aj voliči ich strany. A to je obrovský omyl. Samotní voliči SNS dnes nechápu kroky Andreja Danka, funkcionári áno,“ povedal Chmelár.

Upokojenie situácie je podľa neho aj v záujme predsedu SNS, lebo aj keď v tejto chvíli má stranu pod kontrolou, v prípade klesajúcich preferencií to po čase tak byť už nemusí a na stôl sa môže dostať požiadavka na jeho výmenu. S tým súhlasil aj Juraj Hrabko. „Hlavným politickým hráčom je Robert Fico a nie Andrej Danko. Andrej Danko uvaril horúcu kašu a teraz ju musí zjesť. Bez straty kvetinky to nepôjde,“ povedal.

„Najslabším ohnivkom politiky SNS je mediálna politika. Zoberte si napríklad tie výložky a povyšovanie. Bol v tom namočený aj Smer, ale Smer mlčal, lebo vedel, že by to len zhoršil. A oni s tým išli von,“ poznamenal Chmelár.

Namiesto zlepšenia komunikácie podľa neho Smer-SD prichádza stále s novými témami. „Snažia sa vyťahovať témy, ako je kritika ombudsmanky za postoj k pochodu PRIDE, ktoré síce sú pre SNS typické, ale na ktorých sa nemôže hrotiť koaličný spor. Prvý dobrý ťah, ktorý Andrej Danko urobil, je návrh na sprísnenie majetkových priznaní. Aj keď je to stále len taká prestrelka. SNS vyťahuje témy, ktoré mala vyťahovať od začiatku,“ povedal. Otváranie nových tém podľa neho nemôže pokračovať donekonečna, preto predpokladá, že mu určí rámec práve koaličná rada, ak sa reálne uskutoční.

Obaja analytici komentovali aj rokovanie premiérov Slovenska, Česka a Rakúska s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Salzburgu. Hrabko aj Chmelár sa zhodli na tom, že slovenský premiér Robert Fico na toto rokovanie nepotreboval mandát od vlády a jeho komplikované odsúhlasovanie bolo skôr súčasťou pozičných hier v koalícii.

„Je to naozaj nová situácia. Francúzsko doteraz obchádzalo strednú Európu, nebol to jeho priestor. Macron sa snaží v strednej Európe súťažiť o vplyv s Merkelovou, teda Nemeckom,“ reagoval Chmelár na otázku, ako si vysvetľuje dôvod tejto návštevy a prečo francúzsky prezident rokoval v tejto zostave, a nie napríklad s formátom V4. „Macron vstupuje do politiky aj novými spôsobmi. A ‘rozglejenie’ V4 je normálnym politickým krokom,“ poznamenal Hrabko v reakcii na skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko na rokovania pozvané neboli.

Ďalším cieľom francúzskeho prezidenta bolo podľa Chmelára plnenie jeho predvolebného sľubu chrániť francúzske pracovné miesta. Preto presadzuje smernicu, ktorá by dočasne zamestnaným pracovníkom z iných krajín zaručila rovnakú mzdu, ako domácim. Tým by však mohli zahraniční pracovníci prísť o konkurenčnú výhodu v tom, že sú ochotní pracovať za menej. Hoci Slovensko spolu s desiatimi inými štátmi EÚ pôvodne túto smernicu blokovalo, po tomto rokovaní sa náš postoj mení. „Z dlhodobého hľadiska v tej smernici nevidím problém,“ povedal Chmelár, podľa ktorého bude smernica okrem iného vplývať na rast platov.

Menej pozitívne sa stavia k vyhláseniam Roberta Fica o jadre Európy, čo bola tiež jedna z tém rokovaní. „Robert Fico celú tému jadra využíva vnútropoliticky, je to pre neho nástroj na tlmenie kritiky. Varujem pred tým, aby sme tému jadra používali ako obušok na kritikov. Je potrebné začať veľmi odbornú debatu. A máme nielen právo, ale aj povinnosť stanoviť si témy, ktoré chceme presadiť. Tak, aby užšia integrácia bola pre Slovensko naozaj výhodná,“ povedal.

S tým súhlasil aj Hrabko. „Čo sa týka jadra Európy, takmer nič o ňom nevieme, a podľa mňa sa to ani nedozvieme, kým sa neskončia voľby v Nemecku,“ doplnil Chmelára.