Hrnko v pondelok na Facebooku napísal o odvádzaní pozornosti od najpodstatnejších tém, ktoré sa dialo v politike v minulosti a deje sa aj dnes. “Jeden prominentný autonomistický novinár na konci 30. rokov minulého storočia napísal článok, ktorý bol tvrdou kritikou vtedajšej politickej i kultúrnej elity Stručne povedané, písal v článku o tom, že či už od vyrovnania za Uhorska alebo po prevrate za nového Česko-Slovenska stačilo hodiť medzi Slovákov “ohryzenú kosť” a Slováci sa do nej pustili tak zaryto, že si nevšimli, že tí, čo tú kosť medzi nich hodili vyjedajú ich špajzu a žijú na ich úkor. Tou ohryzenou kosťou bol podružný, nepodstatný problém, na ktorom Slováci vybili všetku svoju energiu a veľké veci im unikali.”

Poslanec za SNS si myslím, že nepriatelia slovenskej suverenity používajú tú istú metódu, ktorú používali už skoro 150 rokov naši protivníci. “Tou hodenou kosťou sú pseudoproblémy, ktoré nijakým spôsobom nevplývajú na život bežných občanov, ale ktoré sú prostredníctvom tlače nafúknuté do mamutích rozmerov a ktoré odvádzajú Slovákov od skutočných problémov ich národnej, kultúrnej i etnickej existencie.”

“Spomeniem z minulosti len dva takéto problémy, ktoré tak rozhádali slovenskú societu, že nebola schopná posadiť sa za jeden stôl. Za Uhorska to bola napr. otázka pobozkania prsteňa biskupovi A. Párvymu Andrejom Hlinkom po tom, ako ho Vatikán zbavil opatrení toho samého biskupa, ktorý ho suspendoval “ab officio et ordine”, teda z úradu ružomberského farára i dušpastierskej činnosti. Táto udalosť zabrala podstatnú pozornosť slovenskej verejnosti a čas na oponovanie maďarizácii akosi nepostačoval. Podobne počas prvej, druhej aj ix-tej Česko-Slovenskej republiky hlavnou témou debát bolo, ako Česi doplácajú na Slovensko. Až som ja musel prísť začiatkom roku 1990 s komentárom, že “dejiny poznajú všelijaké situácie, ale že ešte nezaznamenali takú situáciu, žeby sa jeden národ držal druhého národa len preto, aby naň doplácal.””

Tento proces odvádzania pozornosti Slovákov od skutočných problémov ich existencie sa podľa Hrnka mimoriadne rozvinul od posledných volieb do parlamentu roku 2016. “Ľudia neboli tlačou a ostatnými masmédiami oslovovaní tým, čo vláda pre nich robila alebo nerobila, ale kauzami ako výložky, rigorozka, stožiar na vlajku, Mečiarove amnestie, údajná Kočnerova komunikácia cez Threema a podobné pseudoproblémy, ktoré absolútne nemali a nemajú vplyv na život bežných občanov. A ak majú nejaký význam, tak sú na to orgány, ktoré ich majú riešiť, nie ich selektívne využívanie na traumatizovanie spoločnosti s celkom konkrétnym politickým cieľom. Podstatné veci – čo vláda pre národ urobila a čo plánuje dnešná či už parlamentná alebo mimoparlamentná opozícia so Slovenskom urobiť, sú veci, o ktorých takmer nikto nič netuší. A preto sa na základe toho asi ani nebude rozhodovať.”

“Ale dámy a páni, koaličníci, či opozičníci v budúcich voľbách sa nebude rozhodovať o pravici alebo ľavici, o rigoróznych prácach, výložkách, úžerníkoch a daňových podvodníkov, ani o zneužívaní a propagovaní drog viacerými predstaviteľmi “progresívnej a slušnej časti” slovenskej spoločnosti. V budúcich voľbách sa bude rozhodovať o charaktere Slovenska, Slovenskej republiky.”

Pôjde podľa neho o to, či si zachová svoj národný a etnický charakter, či sa zachová slovenská kultúra v jej tradičnej forme, či sa tu uplatnia protikresťanské princípy o charaktere rodiny, ktoré sú v svojej podstate aj proti prirodzenej reprodukcii obyvateľov nášho štátu, či sa poruší sľub generácie roku 1989, ktorá sľúbila, že už nikdy nepripustíme na našom území cudzie základne. Je tu silný tlak, na zmenu Ústavy, aby sa potrel národných a etnický charakter nášho štátu, aby Slovensko rozbilo jednotu Vyšehradskej štvorky, aby sa podriadilo sociálnym inžinierom z Bruselu, ktorí by najradšej celú Afriku presťahovali do Európy, aby sa konečne vytvoril “nový Európan”, ktorý už nebude Slovák, Čech, Maďar, Nemec…”

Nový Európan bude podľa poslanca len šedá masa bez vedomia k príslušnosti ku konkrétnej krajine a teda bez vlastnej vôle a vlastného zakotvenia v konkrétnom národe. “O týchto a mnohých iných existenčných problémoch európskych národov a v našom prípade o slovenský národ a ostatných občanov Slovenskej republiky. Teda ide o to, či dáme drogovým dílerom, potomkom mečiarovských privatizérov, daňovým a pozemkovým podvodníkom, sociálnym inžinierom a bláznom do rúk “túto krajiny”, aby ju definitívne natrvalo zbavili toho, čo sa tu vyvíjalo v pote tváre a preliatou krvou našich predkov najmenej 6000 rokov.”

Doplnil, že to je hlavný dôvod, prečo nás tu dnešná opozícia kŕmi rôznymi kauzami a pseudokauzami, aby odvrátila pozornosť od toho, čo na nás chystá v prípade víťazstva vo voľbách v roku 2020.