Draxler začal svoj príspevok prípadom z novín, v ktorom jeden psychológ pre prominentný denník tvrdí, že po tom, ako sa dozvedel výsledky volieb, musel užiť lieky proti úzkosti. Článok nesie názov: “Ako zvládnuť hnev, frustráciu či úzkosť po voľbách? Radia odborníci a odborníčky na duševné zdravie”

Draxler to premenoval: “Podcenená udalosť: vyznanie psychológa, ako si dával ráno po prezidentských voľbách liek proti úzkosti”

Psychológ to v ankete denníka údajne opísal aj s ďalšími histriónskymi formuláciami. „Tam sa to “skvelo” pri ďalších, ani nie tak ubolených, ako skôr naozaj neurotických vyjadreniach “osobností” na otázku, ako prežili ten volebný šok,“ píše Draxler. Dodáva, že sa z toho stala taká malá aférka po tom, ako sa k tej vete daného “psychológa” vyjadril premiér trochu expresívnejšie. Premiér sa opýtal, či nám tu už naozaj “drbe”.

„A zajtra sa na to celé zabudne,“ tvrdí Draxler a dodáva, že zabudnúť by sa na to teda nemalo.

„Pretože ak nejaká udalosť dosť hrozivo ukazuje naozaj nezdravý vývoj spoločnosti, tak je to toto,“ uvádza politik.

Neurotici

„Psychológ, ktorý sa vôbec neštíti navádzať na farmako reakciu na niečo, čo je z hľadiska ľudského života trivialita,“ píše. Draxler dodáva, že v živote sú naozaj oveľa dôležitejšie osobné výzvy, tragédie či traumy ako prezidentské voľby.

Pridajte si k tomu ten hyperneurotický popis toho, ako chudák psychológ trpel a trpí. „Ide to ruka v ruke s tým, ako sa v ostatných mesiacoch všade zjavujú články o tom, ako sa vyrovnávať s úzkosťami a depresiami,“ všimol si exminister. „A ako vlastne hocikto trpí a hocikto môže upadnúť do depresií. Taký športovec, taká celebrita, hentaký “úspešný človek”,“ dodal. Vysvetlil, že pod pojmom “úspešný človek sa rozumie človek s pomerne dobrým korporátnym hierarchickým umiestnením. „A do toho ďalšie články, naopak navádzajúce k tomu, ako sa cítiť úzkostne a depresívne a emocionálne vypäto,“ napísal.

„Stredná generácia si spomenie na ten vtip, ktorým sme reagovali v 90. rokoch na vtedy u nás čerstvé americké seriály, s ich špecifickou hyper emocionalitou. “Co je Brandone?”, “Rozvázala se mi tkanička”, “A chceš si o tom promluvit?”. Seriály fičali na Nove, v českom dabingu, odtiaľ aj tá satira v češtine,“ spomenul Draxler.

Dodal, že niežeby pre niektorých ľudí nemalo zmysel reálne sa o špecifických problémoch baviť s odborníkmi, niekde je psychológ naozaj užitočný. „Ale tento trend zo všetkého robiť duševnú poruchu alebo nejakú neurotickú “performance” rozhodne zdravý nie je,“ uviedol.

Školstvo

Často na to upozorňuje aj v súvislosti so školstvom. „Školstvu sa venujú aktivisti, ktorí sú často veľmi nezrelé a nevyrovnané osobnosti. Celú tému zmien v školstve vnímajú ako nejaký proces terapie pre nich samých… Z čoho vyplýva aj taký ten New Age étos celého ich snaženia,“ uviedol.

A navyše – jedným z hlavných receptov, čo títo aktivisti ponúkajú, je čo najviac školstvo “psychologizovať”.

„Až tak, že za Plavčana takáto skupina vydala “reformný dokument” z ktorého najrozsiahlejšia kapitola pojednávala práve o školských psychológoch,“ pripomenul a dodal, že z dokumentu po výmene ministra nakoniec nič nebolo.“

„A keď som ich na to upozornil, ani sa im to nezdalo čudné,“ dodáva.

Mini priemysel

„Bohužiaľ, okolo tých neuróz sa potom vytvára celý mini priemysel psychoterapeutov, ktorí všade, kam sa dostanú, pretláčajú procesy, ktoré akože cez “uvedomovanie” víria ďalšie a ďalšie neurózy. A najhoršie, ešte raz, keď sa dostanú k deťom.,“ napísal politik.„A projektujú do toho celého svoje obsesie,“ dodal.

„ Deti určite trpia správami o vojne u susedov, treba im to citlivo vysvetľovať. Alebo, ak ich niekto urazí alebo skritizuje, tiež im to treba citlivo vysvetľovať. A rozobrať si to s nimi. Najlepšie nervne sa dieťaťu takto venovať každý deň, kým z neho nie je tiež duševný poloinvalid úšpešne maskovaný umelým úsmevom….,“ myslí si Dreaxler.

Dodal, že aj keď už v živote bol párkrát konfrontovaný s estrogénovými výbuchmi niekoho v doslova turboverzii a zniesol to vraj skvele… „Pobyt v takej správnej hormonálnej kancelárii nejakých “citlivých” aktivistov, typicky pasívne agresívnych, by som ani ja nedal. Ani päť minút,“ napísal.

Toto všetko nie je v princípe nič nové. „Moderný život, najmä v maloburžoáznom kontexte, prináša postupne nastupujúce neurózy. Nie nadarmo rôzni bystrí myslitelia už v povojnových dekádach podrobne rozoberali neurózu ako typickú poruchu modernity,“ uvádza.

“Je to prirodzené”

„Nenaplnené ambície, neistoty, nutnosť skrývať pred sebou samým… Nesúlad internalizovaných noriem a princípov s reálnym správaním sa v reálnych situáciách…Ale napríklad aj muži vychovávaní v mužských ideáloch neskôr guľami priškripnutí v stoličkách open plan kancelárií a obklopení umelinou tam, aj vo voľnom čase, atď. Je toho veľa,“ spomenul niekoľko problémov.

„Ale cestou von rozhodne nie je robiť zo seba hysterku ešte aj kvôli nejakým politickým udalostiam,“ napísal. „Ak už, tak ako “liek” odporúčam trochu sa zamyslieť nad sebou a svojím myslením – kľudne si to nazvite meditáciou,“ odporučil politik.

Dodal, že ideálne by to bolo doplniť aspoň nejakou občasnou manuálnou prácou, prečítaním knihy plnej satirického humoru, ktorý by nám mohol dať trošku nadhľad… Alebo dobrým jedlom a pobytom medzi ľuďmi, ktorí ešte nestratili určitú bezprostrednosť.

„Lebo ak to nebudete robiť, bude vám z toho sveta naokolo naozaj stále viac a viac- poviem to poetickejšie – švitoriť. A žiadne prášky na hlavu to ani náhodou nezlepšia,“ napísal exminister v závere príspevku.

Prečítajte si tiež :

• Korčok nezvládol ani svoju prehru
• Koho by nikdy nevolil Juraj Draxler?