Moskva 23. júla 2016 (HSP/Foto:Facebook)

Nemecké publikum zažilo menší šok. Osobný poradca ruského prezidenta Vladimíra Putina Sergej Karaganov poskytol dosť tvrdý rozhovor pre časopis Spiegel. Porozprával sa s ním vyslaný redaktor Spiegelu v Moskve Christian Neef

Sergej Karaganov, 63-ročný ruský politológ, ekonóm, je dekanom fakulty svetovej ekonomiky a svetovej politiky moskovskej elitnej Nacionálnej výskumnej univerzity „Vysoká školá ekonomická“. Je čestným predsedom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku a taktiež aj osobným poradcom ruského prezidenta. Ďalej (iba trochu skrátený preklad) otázky Spiegelu a odpovede Sergeja Karaganova.

Sergej Alexandrovič, NATO plánuje rozšíriť svoju činnosť vo východoeurópskom regióne, čo to znamená?

Už pred 8 rokmi som upozorňoval na situáciu priblíženú ku vojne…

Máte na myslí situáciu, keď sa začala vojna v Gruzínsku?

Už vtedy dôvera medzi našimi veľkými protistranami – Rusko a NATO bola na bode mrazu. Rusko vtedy iba začínalo proces prezbrojovania sa. Odvtedy sa situácia, čo sa týka dôvery, ešte zhoršila. Vopred sme varovali NATO, že sa netreba približovať ku hraniciam Ukrajiny. Našťastie Rusko dokázalo pozastaviť pohyb NATO v tomto smere. Vďaka tomu je nebezpečenstvo vzniku vojenského konfliktu v Európe zažehnané – aspoň čo sa týka  perspektívy v blízkej budúcnosti. Avšak tá západná propaganda, ktorá sa šíri v súčasnosti, živo pripomína vojenský stav.

Dúfam, že keď hovoríte o propagande, máte na mysli aj Rusko…

Ruské médiá v porovnaní s médiami NATO to robia „skromnejšie“. Hlavné, čo by ste si mali uvedomiť, je, že Rusko musí byť presvedčené, že má dobre zabezpečenú obranu pred vonkajším nepriateľom. Musíme byť pripravení na všetko. Z tohto dôvodu to aj naše médiá občas preháňajú. Ale čo robí Západ? Obviňujete nás v tom, že sme agresívni. Je to dosť podobná situácia v porovnaní s tou, ktorá sa vytvorila koncom 70. – začiatkom 80. rokov.

Máte na mysli rozmiestnenie sovietskych rakiet stredného doletu a reakciu Američanov?

Sovietsky zväz v tom čase sa už prakticky rozpadol – aspoň vnútri. Ale napriek tomu sa rozhodol rozmiestniť raketové komplexy SS-20. Vznikla absolútne zbytočná kríza. V súčasnosti Západ robí presne to isté. Upokojujete také krajiny, ako je Poľsko, Litva a Lotyšsko tak, že tam rozmiestňujete raketové komplexy. Ale veď im to vôbec nepomôže. Je to iba provokácia. V prípade, ak dôjde k veľkej kríze, tieto zbrane zlikvidujeme ako prvé. Rusko už nikdy nebude viesť vojny na vlastnom území.

To znamená, ak som vás správne pochopil, Rusko bude útočiť? Tak potom je situácia oveľa horšia ako pred 30 – 40 rokmi.

Je to o niečom inom, pochopte. Situácia je iná, zbrane sú iné. Áno, situácia je oveľa horšia, ako pred 30-40 rokmi.

Prezident Putin sa snaží presvedčiť svoj ľud v tom, že Európa pomaly plánuje útok na Rusko. Ale veď je to absurdné. Nemyslíte si to?

Samozrejme, bolo by to trochu prehrané tvrdenie. Ale Američania dnes otvorene hovoria o tom, že sankcie proti Rusku sa využívajú na to, aby sa podarilo zmeniť režim v krajine. Je to otvorená agresia, a preto musíme reagovať.

Prednedávnom prezidentská rada, ktorej ste predsedom, zverejnila otvorenú správu pre prezidenta. S tou správou som sa podrobne oboznámil a hovorí sa tam o jedinej  správnej ceste pre Rusko – o návrate k bývalej vojenskej moci. Samotná idea je zrozumiteľná, ale čo konkrétne navrhujete?

Predovšetkým robíme správnu vec – chceme sa vyvarovať ďalšej destabilizácii svetového spoločenstva v budúcnosti. Chceme prinavrátiť štatút svetovej veľmoci, chceme ho vrátiť späť. Bohužiaľ, nemôžeme sa toho vzdať: posledných 300 rokov zanechalo určité stopy v našich génoch. Chceme sa stať centrom veľkej Eurázie – miestom, kde panuje mier a spolupráca. Do tejto Eurázie bude patriť aj kontinent Európa.

Európania v súčasnosti nedôverujú Rusku, nechápu ho, považujú ho za čudnú krajinu. Nerozumejú cieľom vášho vedenia v Moskve.

Nuž, pochopte, aj my vám dôverujeme presne na nula percent. Po nedávnych rozčarovaniach je to absolútne logické. Berte si to do úvahy. Robíme niečo, čo sa dá označiť ako taktické varovanie. Aký je náš cieľ? Musíte konečne pochopiť, že sme múdrejší, silnejší a rozhodnejší, ako si myslíte.

Napríklad, nás veľmi silno a dosť nepríjemne prekvapil váš nedávny prístup k vojenským operáciám v Sýrii. Vytvára sa dojem, že tam nekonáme spolu, ale predsa v niektorom zmysle spolupracujeme. Ale prednedávnom ste odvelili zo Sýrie časť svojich vojsk a predtým nás o tom neupovedomili. Takto dôvera nefunguje…

Podľa mňa bol to veľmi silný a krásny krok nášho vedenia. Konáme tak na základe toho, že sme silnejší v tomto regióne. Rusi možno nie sú najsilnejší v hospodárstve a umení rokovať, ale sú perfektní vojaci. V Európe ste vytvorili systém, ktorý nevydrží skúšku časom. Nedokážete odolávať novým výzvam. Nachádzate sa až príliš nízko pri zemi. Vaša kancelárka kedysi povedala, že náš prezident sa odtrhol od reality. Poviem to tak: ste až príliš reálni v tomto zmysle.

Všimli sme si, že vy, v Rusku, v ostatnom čase sa až príliš tešíte z našich neúspechov…

Nuž, mnohí moji kolegovia sa často posmievajú nad vami a vašimi problémami, ale hovorím im, aby neboli nafúkaní. Ale na druhej strane – čo chcete? Európske elity hľadali spôsoby konfrontácie s nami – a tie spôsoby našli. Preto v niektorých otázkach nebudeme pomáhať Európe – aj keď napríklad, mohli by sme pomôcť v otázke utečencov. Napríklad, keby sme všetci spoločne uzatvorili štátne hranice, to by pomohlo. V tomto zmysle konáme desaťnásobne efektívnejšie, ako vy, Európania. Namiesto toho sa snažíme spolupracovať s Tureckom. Je to hanba pre vás. My sa držíme našej tvrdej línie a sme v tom úspešní.

Stále opakujete, že ste rozčarovaní Európou a tým, čo sa tam deje. Ale veď Rusko sa prednedávnom chcelo začleniť do Európy… Alebo ste chceli vidieť Európu ako za čias Konrada Adenauera a Charlesa de Gaullea? A súčasná situácia vás prekvapuje?

Prosím vás, je to smiešne! Väčšina Európanov taktiež sníva práve o tej Európe, a nie o takej, ktorá je v súčasnosti. V priebehu najbližších desaťročí Európa určite nebude pre nás príkladom – nebude tým, čo chceme, ale nebude ani tým, čo vy chcete.

Vo vašej správe sa viackrát spomína to, že použitie zbraní je „očividná a správna miera v tom prípade, ak sú ohrozené záujmy štátu“. Tým máte na mysli Ukrajinu?

Samozrejme. A navyše sú to prípady, keď sa na hraniciach štátu sústreďujú seriózne sily nepriateľa.

Teda, podľa vás, sústredenie vojsk NATO v pobaltských krajinách – je to práve ten prípad?

Áno. Ale myšlienka, že by sme chceli začať konfrontáciu – to je idiotizmus. Načo tam NATO sústreďuje vojská? No povedzte, načo? Viete si aspoň predstaviť, čo sa stane s tými vojskami, ak skutočne dôjde k otvorenej konfrontácii? Veď je to iba vaša symbolická pomoc pobaltským štátom – nič viac. Ak NATO začne agresiu voči takej krajine, ktorá má jadrový arzenál, ako je Rusko, určite budete potrestaní.

Existujú plány na oživenie dialógu Rusko – NATO. Mám taký dojem, že podobné idey neberiete vážne…

V súčasnosti sú podobné kontakty nelegitímne. Okrem toho, NATO sa zmenilo a premenilo sa na niečo iné. Začínali ste ako spolok demokratických štátov, ktorí sa chceli postarať o vlastnú obranu. Postupne začala panovať idea stáleho rozširovania sa. Vtedy, keď sme všetci potrebovali ten dialóg – v r. 2008 a 2014 – ten dialóg ste nechceli a nedali nám ani šancu, aby sme ten dialóg obnovili.

Počkajte, spočítam to, máte na myslí krízu v Gruzínsku a na Ukrajine? Jasné. Povedzte, vo vašej správe sa stále spomínajú také charakteristiky ako je „česť“, „odvaha“, „smelosť“,  dôstojnosť“… je to taká politická lexika?

Sú to veci, ktoré majú obrovskú hodnotu pre ruský ľud. Vo svete Putina, v mojom svete si nemôžeme predstaviť, že česť sa ženy poškodiť tým najpodlejším spôsobom, ako sa to často robí v Európe.

Máte na mysli tú nešťastnú vianočnú noc v Kolíne?

Aj to. V Rusku by mužov, ktorí by sa pokúsili urobiť niečo podobné, zabili na mieste. Chyba spočíva v tom, že Nemci, presne ako aj Rusi, príliš dlho hľadali nejaké univerzálne hodnoty a vlastne nechápali, čo to je. My sme napríklad v sovietskej dobe hľadali socializmus. V súčasnosti vaše hľadanie demokracie nám živo pripomína to naše hľadanie socializmu…

V čom spočívajú chyby ruskej zahraničnej politiky v ostatnom období?

V tom, že v nedávnej minulosti sme nemali zrozumiteľnú politiku voči našim najbližším susedom – postsovietskym krajinám. Jediné, čo sme robili, bolo sponzorovanie a kupovanie elít. Finančné prostriedky sa rozkrádali, a to na obidvoch stranách. Ako ukázal konflikt na Ukrajine, nedá sa vyvarovať globálnej kríze. Druhou našou chybou bolo to, že naša politika bola príliš dlho nasmerovaná na opravu chýb z obdobia 90. rokov minulého storočia.

Posledná otázka. Existujú šance, že Rusko v blízkej budúcnosti predsalen bude hľadať cesty ku spolupráci?

Chceli by ste počuť, že robíme chyby? Nedočkáte sa, pretože máme pravdu. V súčasnosti sa Rusko premenilo na ázijsko-európsku veľmoc. Bol som jedným z tých, ktorí vyznačili práve túto cestu – na Východ a myslím si, že je to správna cesta. Samozrejme, chceme spolupracovať aj so Západom. Na daný moment je to všetko, čo vám môžem povedať…

Eugen Rusnák