A práve v tom leží zarážajúci paradox, na ktorý nevieme nijakú odpoveď. Technika i prírodné vedy nás totiž učia, že len komplikované stroje, prístroje a technické zariadenia sú v stave ponúkať nám komplexné produkty.
Mozog pozostáva v podstate len z dvoch „súčiastok“ – z viac ako 100 miliard nervových buniek (neurónov) a z desiatok biliónov dendritov, „vodičov“, ktoré neuróny navzájom prepájajú.
Vedci z Inštitútu molekulárnej biotechnológie vo Viedni, pod vedením nemeckého profesora Knoblicha, vypestovali mozgové tkanivo veľkosti hrášku o priemere 4 milimetre a pomenovali ho cerebrálny organoid. Vyrastá podobne ako ľudský mozog embrya v prvých týždňoch života. Vedci si sľubujú, že s pomocou mozgových organoidov bude v budúcnosti možné lepšie porozumieť geneticky zapríčinené vývojové poruchy mozgu, ako aj komplikované choroby ako schizofrénia či autizmus. Tieto cerebrálne organoidy sú schopné imitovať vznik a vývoj mozgových štruktúr až do 9. mesiaca tehotenstva.
Kompletný ľudský mozog za laboratórnych podmienok však nie je možné vypestovať. Napriek veľkému pokroku vedy ostáva mysliaci, reflektujúci a nesmierne kreatívny mozog azda najväčšou záhadou a tajomstvom kozmickej evolúcie a spolu s ním aj vedomie a jeho vznik.
Vyzerá to tak, akoby bolo najdôležitejším „cieľom“ evolúcie vytvorenie mozgov a reflektujúceho vedomia.
Písal som o tom podrobne v mojej knihe KOZMOS, DUCH A VEDOMIE – moja posledná kniha vydaná v SR, v roku 2005.
Roman Bednár