Môj profil 
Predplatné
Rezort prisľúbil organizáciám zrušiť princíp poskytovania finančných príspevkov do vyčerpania zdrojov ministerstva a zrušiť tiež pravidlá poradia uspokojovania žiadateľov a neobmedzovať rozvoj služieb stanovením tzv. minimálnej siete. “S týmto sme nemohli súhlasiť, lebo by to zaviedlo neuveriteľnú diskrimináciu nielen poskytovateľov, ale aj klientov. Od týchto dvoch princípov ministerstvo ustúpilo,” podotkla Lýdia Brichtová zo Sociofóra.
Organizácie v platforme trvali aj na tom, aby sa výška finančného príspevku na poskytovanie služby v pobytových a ambulantných službách naviazala na minimálnu mzdu a nebola určená paušálnymi sumami. “Na tomto ministerstvo naďalej trvá,” priblížila Brichtová s tým, že od zmien týkajúcich sa valorizácie sú ochotné ustúpiť, ale žiadajú od ministerstva niekoľko zmien, ktoré by mali byť do zákona ešte zapracované. “Rozdeľujeme ich na dve časti, tie, ktoré nemajú finančný vplyv, a tie, ktoré si vyžadujú zvýšenie rozpočtu,” priblížila Brichtová.
Dodatočné zdroje by si podľa nej nevyžiadalo zrušenie lehoty na vydávanie posudku a rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. “Navrhujeme ponechať doterajší stav, teda zákon o správnom konaní, ktorý platí pre všetky konania v celej sociálnej sfére, prečo by občan, ktorý akútne potrebuje sociálnu službu, mal čakať 90 dní, kým bude vydaný posudok? Mnohí dovtedy môžu zomrieť,” priblížila Brichtová.
Platforma žiada aj ponechanie súčasného nastavenia, aby obce a vyššie územné celky vychádzali pri výpočte finančného príspevku na prevádzku buď z reálnych nákladov poskytovateľa, alebo z predpokladaných. “Požadovali sme, aby sa doriešila aj absencia komunitných plánov,” doplnila Brichtová. Ďalej platforma chce služby krízovej intervencie neviazať na objednávanie obce alebo VÚC, odložiť sa má aj hodnotenie kvality sociálnych služieb najmenej o rok.
Ďalšie požiadavky majú finančný vplyv v objeme 8,68 milióna eur, týkajú sa ambulantných služieb. “Výška príspevku pri ambulantných službách sa odvíja od výšky príspevku celoročnej služby a navrhuje sa vo výške 50 %,” priblížila návrh Brichtová. Platforma chce, aby bol pre deti do 18 rokov vo výške 100 % sumy príspevku na celoročnú pobytovú službu, pre dospelých 80 % a pre seniorov 60 %.
Zvýšiť by sa mali aj príspevky zariadeniam krízovej intervencie, spolufinancovať by sa mali aj nízkoprahové zariadenia. “Ministerstvo posledný rok veľmi dobre vie, aké problémy v službách krízovej intervencie existujú. Mrzí nás, že aj napriek tomu sa zmeny, ktoré sme navrhovali, do tejto novely nedostali,” skonštatoval Sergej Kára z OZ Vagus s tým, že služby v oblasti krízovej intervencie sú nerozvinuté v každej oblasti. “Na to, aby sa niečo zmenilo, je potrebné urobiť zásadné kroky v oblasti financovania. Nie je možné, aby štát decentralizáciou preniesol kompetenciu na obec v smere povinnosti financovania. Stáva sa, že je na komunálnych politikoch, ktorí rozhodujú o osude ľudí bez domova,” podotkol Kára. Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež sa tiež pridáva ku kritike novely. “Žiadame, aby sa ministerstvo postaralo o svojich občanov, ktorými sú deti, mladí ľudia, aj ohrozené rodiny. Touto novelou si zase len vyberáme, komu budeme pomáhať,” doplnila zástupkyňa asociácie Barbora Brichtová.
Minister práce Ján Richter (Smer-SD) avizoval, že plánuje zorganizovať stretnutie so všetkými poskytovateľmi, aby sa prediskutovali problémy, ktoré v novele vidia. “Ak sa dokážeme na niektorých technicko-administratívnych záležitostiach dohodnúť, budeme to akceptovať,” avizoval Richter. Upozornil tiež na to, že vláda sa nevzdala myšlienky valorizovať príspevok. “My sme sa tejto priority nevzdali. Vláda síce neprijala zakotvenie tejto otázky priamo do zákona, ale prijala potrebu každý rok riešiť túto otázku formou vládneho nariadenia,” dodal Richter.
.jpg)
