Na Slovensko bol pri príležitosti 25. výročiu vstúpenia do platnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou pozvaný Mons. P. Gallagher. Aké je jeho poslanie a čo možno očakávať od stretnutí na štátnej úrovni?

Mons. Paul Richard Gallagher je sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami Štátneho sekretariátu Svätej stolice, teda hlavný diplomatický predstaviteľ Svätej stolice v oblasti medzinárodných vzťahov. V praxi ide o službu, ktorá je analogická funkcii ministra zahraničných vecí v štátnom prostredí. Jeho poslaním je rozvíjať a upevňovať diplomatické vzťahy so štátmi sveta, zastupovať Svätého Otca v multilaterálnych inštitúciách a zároveň viesť rokovania o medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú právne postavenie Katolíckej cirkvi v jednotlivých krajinách.

Jeho návšteva na Slovensku preto nemá len protokolárny alebo spomienkový charakter. Je predovšetkým výrazom kontinuity dialógu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a zároveň impulzom na reflexiu, ako tento dialóg rozvíjať v meniacich sa spoločenských podmienkach. Je to dialóg, ktorý má slúžiť nielen veriacim, ale všetkým občanom, pretože stabilné a korektné vzťahy medzi inštitúciami prispievajú k spoločenskej súdržnosti a kultúre dôvery.

Od stretnutí na štátnej úrovni možno očakávať potvrdenie dobrých politických a diplomatických vzťahov, ale aj otvorenie tém, ktoré rezonujú v Európe: ochrana náboženskej slobody, rešpektovanie základných práv, miesto náboženstva vo verejnom priestore, kultúra dialógu a mieru. Zvlášť dôležitý je princíp, ktorý stojí v jadre Zmluvy – spoločné dobro. Ide o hodnotu, ktorá presahuje partikulárne záujmy a vytvára priestor pre spoluprácu v prospech celej spoločnosti.

Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa 31. januára uskutoční medzinárodné odborné sympózium. Môžete nám priblížiť jeho program? Ktoré kľúčové osobnosti z akademického a diplomatického prostredia prijali pozvanie?

Sympózium sa uskutoční na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave, čo má samo o sebe silnú symbolickú hodnotu. Práve na tejto fakulte totiž pôsobí Ústav kánonického práva, ktorý je konkrétnym a viditeľným znakom kvalitného dialógu medzi Cirkvou a štátom. Skutočnosť, že sa kánonické právo vyučuje na verejnej univerzite, ukazuje, že vzťah medzi cirkevným a štátnym právnym prostredím nie je postavený na izolácii, ale na vzájomnom rešpekte, odbornej spolupráci a otvorenosti voči vedeckému poznaniu.

Samotné sympózium je organizované v spolupráci Ústavu kánonického práva PF UK, Apoštolskej nunciatúry na Slovensku a Konferencie biskupov Slovenska. Toto partnerstvo organizátorov je ďalším jasným signálom, že dialóg medzi akademickým prostredím, Cirkvou a štátnymi inštitúciami je reálne žitý a rozvíjaný.

Program sympózia spája slávnostný rozmer s odbornou reflexiou. Úvodné príhovory prednesú Mons. Gallagher a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok, čím sa vytvorí priestor pre pohľad zo strany diplomacie aj štátnej správy.

Odbornú časť sympózia obohatia prednášky profesora Vincenza Buonoma, vedeckého riaditeľa Pápežskej cirkevnej akadémie a uznávaného odborníka na medzinárodné právo, ktorý sa bude venovať vzťahu medzi kánonickým a medzinárodným právom, a profesora Mareka Šmida, ktorý sa podieľal ako koordinátor na príprave samotného textu Základnej zmluvy a prinesie historický a systematický pohľad na jej vznik, obsah a otvorené otázky.
Sympózium bude moderovať Mons. Cyril Vasiľ, ktorý zároveň zhrnie aktuálne výzvy pre Cirkev aj štát. Súčasťou programu bude aj odborná diskusia.

Katolícka cirkev má v dejinách Slovenska silné postavenie. Ako chce sympózium reflektovať úlohu Cirkvi v dnešnej sekularizovanej spoločnosti?

Sympózium chce poukázať na to, že Základná zmluva nie je samoúčelný právny dokument, ale predovšetkým nástroj zodpovedného dialógu medzi štátom a Cirkvou v podmienkach modernej, pluralitnej a sekularizovanej spoločnosti. Sekularizácia neznamená automaticky vytláčanie náboženstva z verejného priestoru, ale skôr zmenu spôsobu, akým sa náboženské hodnoty komunikujú a žijú v spoločnosti. Práve v tomto kontexte je dôležité, aby vzťahy medzi štátom a Cirkvou boli stabilné, transparentné a založené na vzájomnom rešpekte.

Sympózium chce reflektovať úlohu Cirkvi ako aktéra, ktorý neprináša len duchovnú službu, ale má významný spoločenský prínos v oblasti vzdelávania, sociálnej solidarity, zdravotnej starostlivosti, kultúry, ochrany ľudskej dôstojnosti a etických hodnôt. Zmluva vytvára rámec, v ktorom môže Cirkev slobodne napĺňať svoje poslanie a zároveň rešpektovať autonómiu štátu.

Kľúčovým pojmom, ktorý sympózium zdôrazňuje, je spoločné dobro. Tento princíp prepája právny poriadok so zodpovednosťou za človeka a spoločnosť ako celok. Spoločné dobro nie je abstraktný pojem, ale konkrétna orientácia na kvalitu života, sociálnu súdržnosť, ochranu slabších, kultúru dialógu a mieru. Sympózium chce ukázať, že aj v sekularizovanom prostredí má Cirkev legitímne miesto ako partner v hľadaní riešení pre spoločnosť – nie ako ideologický hráč, ale ako nositeľ hodnotovej a kultúrnej pamäti.

Zároveň ide o pozvanie k realistickému pohľadu: Cirkev dnes pôsobí v prostredí plurality názorov a životných štýlov, čo si vyžaduje schopnosť viesť dialóg, počúvať a presvedčivo argumentovať. Práve Zmluva vytvára stabilný rámec, ktorý umožňuje tento dialóg viesť pokojne, bez zbytočnej polarizácie a konfliktov.

Akým spôsobom možno súčasnej generácii objasňovať význam Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou?

Pre súčasnú generáciu, ktorá často vníma inštitúcie s istou nedôverou a uprednostňuje konkrétne skúsenosti pred abstraktnými pojmami, je dôležité vysvetľovať význam Zmluvy vecne a bez ideologického nánosu. Zmluva nemá byť prezentovaná ako privilegovaný dokument pre Cirkev, ale ako právny rámec, ktorý zabezpečuje jasné pravidlá spolupráce v oblastiach dotýkajúcich sa každodenného života občanov.

Ide napríklad o vzdelávanie a výchovu, kde sa rieši otázka slobody rodičov vychovávať deti podľa svojho presvedčenia, o zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ochranu kultúrneho dedičstva, financovanie verejnoprospešných projektov, ale aj o etické otázky, ktoré sa týkajú dôstojnosti ľudského života, rodiny či solidarity.

Osobitne dôležitým rozmerom je náboženská sloboda ako základné ľudské právo. Vysvetľovanie Zmluvy je zároveň príležitosťou viesť mladých k hlbšiemu pochopeniu slobody ako takej – nie len slobody od obmedzení, ale slobody k zodpovednosti, angažovanosti a rešpektu voči druhým. Zmluva v tomto zmysle prispieva k vytváraniu stabilného právneho prostredia, ktoré chráni pluralitu a umožňuje pokojné spolužitie rôznych svetonázorov.

Zároveň je dôležité pomenovať riziko zneužívania tejto témy v politickom alebo mediálnom priestore. Ak sa Zmluva redukuje na nástroj konfliktu, stráca svoj pôvodný zmysel. Preto je potrebné viesť mladú generáciu k rozlišovaniu, kritickému mysleniu a schopnosti vnímať veci v širšom historickom a spoločenskom kontexte. Aj to je súčasťou výchovy k zodpovednému občianstvu.

Aké výstupy očakávate od tohto odborného podujatia a bude jeho obsah dostupný aj širšej verejnosti alebo študentom práva a teológie?

Primárnym výstupom sympózia by mala byť odborná reflexia, ktorá pomôže prehĺbiť porozumenie Základnej zmluve nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi študentmi a širšou verejnosťou. Závery budú sprístupnené cez médiá a odborné akademické výstupy.

Ide tiež o posilnenie kultúry vecného dialógu o vzťahu medzi štátom a Cirkvou, o snahu presunúť verejnú debatu z emotívnej roviny do roviny argumentácie, odbornosti a vzájomného rešpektu.

Z dlhodobého hľadiska môže podujatie prispieť aj k formovaniu novej generácie odborníkov v oblasti cirkevného a verejného práva, diplomacie a teológie. Ambíciou nie je len jednorazové podujatie, ale vytvorenie priestoru pre kontinuálnu odbornú spoluprácu, výmenu skúseností a kultiváciu verejnej diskusie o týchto témach.

K. Jančišinová

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.