“Myslím si, že aj ona sama má k tomu svoj odborný postoj. Ale v tomto prípade už nik iný nemôže zabrániť tejto snahe politikov, ovládnuť všetky silové a iné zložky v štáte, ako pani prezidentka,” uviedol Pellegrini.

Poslanec Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) podotkol, že vládna koalícia odmietala všetky výhrady odbornej verejnosti. Hovorí, že prijatím novely zavŕšila proces politizovania generálnej prokuratúry a cez pozmeňujúci návrh, tzv. prílepok, aj špeciálnej prokuratúry.

Tvrdí, že poslanci okolo Pellegriniho chceli odstrániť účelovosť novely tým, že navrhovali, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať len úplne bezúhonný človek. Odstrániť chceli aj vágne ustanovenie o odvolávaní generálneho a špeciálneho prokurátora. Koalícia však odmietla v pléne ich predložené návrhy na zmeny.

Plénum v stredu (15. 7.) schválilo novelu zákona o prokuratúre. Rozšíriť sa má okruh uchádzačov na funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora. Na obe funkcie by už nemusel kandidovať len prokurátor. Rozšíriť by sa mal tiež okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Schválená legislatíva tiež upravuje dôvody na odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora.

Vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS) považuje schválenie novely zákona o prokuratúre za zásadnú udalosť na ceste k vymožiteľnosti práva a spravodlivému Slovensku.

Pri minimálnej mzde sa vláda stavia na stranu zamestnávateľov, tvrdí Pellegrini

Pri návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 580 eur na 620 eur sa vláda Igora Matoviča opäť stavia na stranu zamestnávateľov a firiem. Na štvrtkovej tlačovej besede to povedal líder vznikajúcej strany Hlas-sociálna demokracia Peter Pellegrini. “Budeme stáť na strane pracujúcich, na strane odborárov,” povedal. Razantnejšie zvýšenie minimálnych hrubých zárobkov podľa expremiéra nebude mať dopad na to, že sa bude ekonomika rúcať. “Urobíme všetko pre to, aby sa nám podarilo tento antisociálny smer vlády zastaviť,” povedal Pellegrini.

Nezaradený poslanec NR SR Erik Tomáš tvrdí, že vláda ide pri minimálnej mzde podviesť voličov. Najnižšie hrubé zárobky totiž majú podľa platného znenia zákona od začiatku budúceho roka tvoriť 60 % z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019, čo predstavuje 656 eur. “Ľudia mali dostať 656 eur a dostanú o 36 eur menej,” reagoval na návrh ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, aby sa minimálna mzda od januára budúceho roka zvýšila na 620 eur. S týmto návrhom Tomáš nesúhlasí. “Je to krok smerom k zamestnávateľom,” povedal. Odmieta aj návrh na zavedenie tzv. štartovacej minimálnej mzdy pre dlhodobo nezamestnaných.

Zamestnávatelia naďalej trvajú na tom, aby minimálna mzda na Slovensku na rok 2021 zostala na aktuálnej sume 580 eur. “Vzhľadom na súčasný i očakávaný vývoj v ekonomike budeme trvať na zmrazení výšky minimálnej mzdy na tohtoročnej úrovni,” uviedol pre agentúru SITA tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Zamestnávateľská únia tiež bude podľa neho požadovať prehodnotenie zákona o minimálnej mzde, vrátane nastavenia mechanizmu automatickej valorizácie najnižších zárobkov. Poukazuje na súčasnú situáciu, ktorá je charakteristická bezprecedentným poklesom ekonomiky a pokračujúcim zhoršovaním situácie na trhu práce. “Mechanizmus by mal stanoviť výšku sumy mesačnej minimálnej mzdy na 50 % mediánu mzdy v národnom hospodárstve v prípade nedohody sociálnych partnerov,” tvrdí Hošták. Medián mzdy je hodnota, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a polovica, naopak, viac.

“Naďalej požadujeme odpojenie minimálnej mzdy od príplatkov a odstránenie viacerých stupňov minimálnej mzdy,” uviedol tajomník RÚZ. Vzťah minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre určitú kategóriu príplatkov podľa neho spôsobuje negatívny tlak na pravidelný rast mzdových nákladov pre zamestnávateľov, ktorý nekorešponduje s celkovou mzdovou situáciou v danom odvetví, ani charakterom vykonávanej práce a produktivitou. V súvislosti s návrhom na zavedenie tzv. štartovacej minimálnej mzdy, ktorá má byť vo výške 75 % minimálnej mzdy a majú ju dostávať dlhodobo nezamestnaní, uviedol, že to môže v niektorých prípadoch uľahčiť vstup na trh práce. “Absolútne to však nerieši problém spojený s prepúšťaním v dôsledku neprimeraného rastu minimálnej mzdy. Pracovné miesta teda nezachráni,” dodal Hošták.Návrh ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka na zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 620 eur vníma negatívne aj Asociácia priemyselných zväzov (APZ).

Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. Informoval o tom na stredajšej tlačovej besede. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku. Šéf rezortu práce tak reaguje vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021. Návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý stanovuje najnižšie hrubé zárobky na rok 2021 na sumu 620 eur, rezort práce predložil do medzirezortného pripomienkového konania. “Minimálna mzda sa bude týkať 121-tisíc 600 ľudí,” povedal minister. Títo ľudia si tak podľa neho v čistom prilepšia o 360 eur ročne.

Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 % z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur. V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok. Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na minimálnu mzdu vo výške 100 % minimálneho zárobku, teda na klasickú minimálnu mzdu.