Pellegrini si pripomenul august’68 s ľuďmi, ktorí vysielali zo srdca SR

Banská Bystrica 21. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Predseda NR SR Pellegrini sa stretol a porozprával s vtedajšími pracovníkmi, ktorí v tom čase zabezpečovali vysielanie

Predseda parlamentu Peter Pellegrini si dnes popoludní osobnou návštevou banskobystrického rozhlasového štúdia uctil spomienku na 21. august 1968, deň, keď do bývalého Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy. Toto štúdio v Banskej Bystrici bolo jediným, ktoré po okupácii sovietskych vojsk vysielalo na území Slovenska ešte celý deň.

Stalo sa tak vďaka zhode okolností, keďže vojaci ho na rozdiel od ostatných štúdií nenašli. Do banskobystrického prišli až tesne pred polnocou, teda 24 hodín po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na československé územie.

Predseda NR SR Pellegrini sa stretol a porozprával s vtedajšími pracovníkmi, ktorí v tom čase zabezpečovali vysielanie. Medzi nich patril technik Milan Janák, Karol Demuth, ktorý fotografoval vtedajšie udalosti a tiež hlásateľka Hana Kútiková, ktorá dodnes externe spolupracuje s Rádiom Regina.

“Chcel som prejaviť veľkú úctu a vďaku týmto ľuďom za hrdinstvo, ktoré vtedy preukázali, a to i napriek tomu, že sa vystavili nesmiernemu nebezpečenstvu. Postavili sa na stranu spravodlivých a bojovali až do momentu, kým armáda neobsadila aj toto štúdio,” uviedol Pellegrini.

Dodal tiež, že ako Banskobystričan je nesmierne hrdý, že práve banskobystrické rozhlasové štúdio dnešnej RTVS je v súvislosti s týmito udalosťami označované za Ostrov slobodného slova alebo rozhlasové srdce Slovenska.

“My, mladá generácia, ktorí sme vtedy ani nežili, si musíme tieto udalosti pripomínať, rozprávať o nich a šíriť odkaz aj pre ďalšie generácie. Išlo o vojenskú intervenciu, ktorá zmarila snahu vtedajšieho vedenia o obrodu spoločnosti a uvrhla ju do temných časov,” dodal Pellegrini.

Bratislavské a košické štúdio Československého rozhlasu prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo 9.00 h. Banskobystrické, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci hneď objaviť. Ako tvrdia rozhlasoví pamätníci, stála pred nimi historická výzva – vysielať celý deň pre poslucháčov pravdivé a aktuálne informácie o dramatických udalostiach v republike, no vysielali aj prvé správy o obetiach.

Do vysielania vstupovali slovami: Hlási sa slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica. Poslednou skladbou, ktorá z banskobystrického éteru znela Slovenskom, bola hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Pracovníci štúdia potom museli opustiť svoje pracoviská. Rozhlas zostali strážiť už len sovietski vojaci.