Mlynky 29. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Rečníci na podujatí sa venovali najmä postaveniu Slovákov v Maďarsku
Národnostné menšiny žijúce v Maďarsku budú mať na budúci rok po 25 rokoch opäť možnosť zvoliť svojich zástupcov do maďarského parlamentu. Vo voľbách bude mať šancu na parlamentné zastúpenie aj slovenská menšina, povedal dnes na konferencii “Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?” v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentkereszt) zástupca generálneho riaditeľa národnostného odboru maďarského Ministerstva ľudských zdrojov Anton Paulík.
Podľa jeho slov na budúci rok sa v Maďarsku budú konať tri voľby – do Európskeho parlamentu, do maďarského parlamentu, ako aj miestne voľby a národnostné miestne voľby. Termíny týchto volieb zatiaľ nie sú známe.
“Keď vychádzame z toho, že Slovákov podľa sčítania obyvateľstva je zhruba 35.000 a podľa terajších odhadov k tomu, aby sa do parlamentu dostal plnoprávny národnostný poslanec, je potrebných 20.000-24.000 hlasov, tak teoreticky by Slováci mohli mať možnosť na to, aby si naozaj zvolili svojho poslanca do parlamentu,” spresnil pre TASR Paulík.
Z praktického hľadiska to bude podľa jeho slov ťažké, lebo slovenská národnostná listina bude súperiť so straníckymi listinami. “To znamená, že Slovák, ktorý ide do volieb, sa musí rozhodnúť už vopred, že či chce hlasovať za slovenského kandidáta, alebo za straníckeho kandidáta. Ako ste počuli, to nie je až tak jednoduché rozhodnutie pre našich Slovákov, lebo každý má svoje väzby na strany, takže momentálne si myslím, že najdôležitejšie je, aby si uvedomili historický význam tejto možnosti,” dodal.
Paulík pripomenul, že podľa platných právnych noriem v prípade, že sa nepodarí zvoliť poslanca danej menšiny, existuje ešte možnosť zvolenia takzvaného parlamentného hovorcu.
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Igor Furdík informoval, že úrad pripravuje ešte v tomto roku novú koncepciu a následne na budúci rok pripraví aj zákon, ktorý bude odzrkadľovať nový pohľad na krajanskú problematiku.
Odhaduje sa, že vo svete žije 2,7 milióna Slovákov, pričom po roku 1989 odišlo do zahraničia 270.000-300.000 Slovákov, dodal Furdík.
Účastníci konferencie – zástupcovia občianskej sféry a samosprávnych orgánov Slovákov žijúcich v Maďarsku – hodnotili súčasnosť a načrtli perspektívy života slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Rečníci na podujatí sa venovali najmä postaveniu Slovákov v Maďarsku v kontexte nových pohľadov na starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, prípravám na volebný rok 2014, zmenám vo financovaní a aktuálnym otázkam národnostného školstva.
Témou konferencie bolo aj zhodnotenie možností uplatnenia mladej slovenskej inteligencie v Maďarsku.
zf