Môj profil 
Predplatné
Novela zákona rieši problém zapierania otcovstva v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR.
Bratislava 11. júla (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. Účelom návrhu zákona je reagovať na judikatúru Ústavného súdu SR. V rozhodnutí Ústavného súdu SR z dňa 20. apríla 2011 bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie, resp. právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života). Keďže počas bývalého volebného obdobia Národná rada SR neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V praxi to znamená, že v právnom poriadku Slovenskej republiky v súčasnosti chýba komplexná právna úprava zapretia otcovstva určeného podľa prvej domnienky, teda úprava zapretia otcovstva manželom matky dieťaťa. Aj vzhľadom na to Ministerstvo spravodlivosti SR navrhuje účinnosť novely zákona už na 1. októbra 2012.
Základným cieľom návrhu novely zákona je umožniť to, aby manžel mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie o skutočnosti dôvodne spochybňujúcej, že je otcom dieťaťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Podľa starej právnej úpravy mohol dať zapieraciu žaloby iba do troch rokov, odkedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Ak napríklad po desiatich rokoch, odkedy sa dozvedel o narodení dieťaťa, zistí, že v skutočnosti nemohol byť otcom, respektíve sa prostredníctvom testov DNA preukázalo, že otcom je niekto iný, podľa súčasného platného právneho stavu nemá možnosť iniciovať zosúladenie faktického (biologického) stavu s právnym stavom.
Nad rámec nálezu Ústavného súdu SR rezort spravodlivosti navrhuje vykonať zmenu aj v úprave plynutia lehoty na zapretie otcovstva určeného podľa druhej domnienky, teda súhlasným vyhlásením rodičov.
Z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.): http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961 „…subjektívna lehota ustanovená na podanie zapieracej žaloby v napadnutom ustanovení resp. podmienky plynutia uvedenej lehoty nezohľadňujú fakt, že manžel matky ako právny otec vo väčšine prípadov nadobudne status otcovstva a prijme zodpovednosť za plnenie rodičovských práv a povinností dobromyseľne s vedomím, že je biologickým otcom dieťaťa. Napriek všeobecnej požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahov právny otec v prípade zistenia, že nie je biologickým otcom dieťaťa až po uplynutí zapieracej lehoty, nemá možnosť sa slobodne a vedome rozhodnúť, či zotrvá v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom, alebo sa rozhodne využiť právne prostriedky smerujúce k jeho ukončeniu. Právnemu otcovi po uplynutí zapieracej lehoty, ktorá začína plynúť dňom, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, nie je poskytnutý žiadny účinný prostriedok nápravy na zapretie otcovstva. Právny otec po uplynutí zapieracej lehoty nemá možnosť uplatniť svoje argumenty týkajúce sa zapretia otcovstva na súde napriek tomu, že napríklad disponuje biologickým dôkazom, ktorý túto skutočnosť preukazuje. Požiadavka vytvorenia účinného prostriedku nápravy vo vnútroštátnom právnom poriadku je spojená s právom každého domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty a podmienok jej plynutia musí vyváženým spôsobom rešpektovať práva všetkých v týchto právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné vziať do úvahy moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, neprimerane oslabuje jeho záujmy Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa a zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených čl. 8 dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva túto skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že zavedenie premlčacej lehoty na začatie konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou zaistiť právnu istotu v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa.“
TASR informácie poskytla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
.JPG)
.jpg)
