Môj profil 
Predplatné
Poslanec SaS Marián Viskupič hovorí, že bankový odvod na Slovensku po zvýšení bude najvyšším v eurozóne. “V roku 2015 sa vláda snažila získať prostriedky z bankového odvodu na kauzu Váhostav. Keď mal odvod skončiť v roku 2020, vláda prichádza s jeho zdvojnásobením a zavedením natrvalo. Ako dlho ekonomika vydrží ešte takéto bačovanie? Ak chýbajú v rozpočte peniaze, skúsme sa pozrieť na výdavkovú časť,” adresoval rezortu financií. Podobný názor má aj Ondrej Dostál (SaS), ktorý je presvedčený, že návrh ministerstvo predložilo kvôli “sekere v rozpočte”.
Nezaradená poslankyňa Jana Kiššová upozornila, že odvod mal byť zavedený len dočasne. “Rácio bolo v tom, že to malo byť dočasné opatrenie s jasne špecifikovaným účelom. Spomeňme si na čo a komu tieto peniaze z odvodu poslúžili. Boli použité na vyplatenie veriteľov zadlženej súkromnej spoločnosti Váhostav. Ako môžeme bez hanby takto použiť tieto peniaze, čo je toto za právna istota, že z jedného sektora vytiahnete peniaze a súkromnej firme za ne zatiahnete dlhy? Toto je absurdita. Vy bez hanby prinesiete zvýšenie tohto odvodu, chcete predĺžiť jeho platnosť. Kto dnes verí v zodpovednosť a serióznosť takto zavedeného odvodu?” adresovala vláde.
Skrátené legislatívne konanie podľa nej zamedzí aj odbornej diskusii a kritike. “Toto je zodpovedná politika? Banky sú pre vás dobrým terčom. Je veľmi jednoduché ukázať na ‘zlé banky’,” myslí si Kiššová. Podľa nej ale vláda nepovedala, že na toto opatrenie doplatia ľudia cez vyššie poplatky, že sa to dotkne aj zamestnancov bánk, poškodí to bankový sektor, ale môže to odradiť aj investorov, ktorí si radšej vyberú krajinu s transparentnejším podnikateľským prostredím. “To, že bude destabilizácia bankového sektora hovorí aj NBS,” podotkla Kiššová s tým, že denne sa zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. V súvislosti s poplatkami odmieta argumenty, že by sa mali banky nad nimi zamyslieť preto, že ide o elektronické služby. “Ani elektronické služby nie sú zadarmo. Banky musia investovať do softvérov, inovácií. Toto tiež všetko sa musí prejaviť v cenách poplatkov a služieb,” myslí si Kiššová. Podala preto procedurálny návrh, aby sa o návrhu ďalej nerokovalo.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) uviedol, že nejde o novinku, ktorá “má byť od zajtra”. “V súčasnosti je ziskovosť na úrovni 700 miliónov eur. Hovoríte, že neobhajujete banky, ale dovolím si povedať, že štát v roku 1999 zasanoval všetky banky na Slovensku. Stálo to Slovensko 10 % HDP. Štát pre banky urobil veľmi veľa. Pri 700-miliónovom zisku, pri odvode, ktorý bude stáť 144 miliónov eur, tak sa tu bavíme, ako keby banky idú skrachovať,” doplnil Kamenický. Odmieta tiež vyjadrenia, že na bankový odvod doplatia zamestnanci bánk. “Dnes už pracovať v banke nie je atraktívne zamestnanie, je to náročná robota mizerne platená,” myslí si minister. Doplnil tiež príklady viacerých druhov poplatkov, ktoré sa zvyšovali. “Ja nie som proti bankám. Ja sa riadim zákonom o rozpočtových pravidlách a na to, aby sme ho dodržali, je jedno z opatrení na príjmovej stránke aj toto. Nejdeme tie peniaze prejesť, sú umiestnené na štátnych finančných aktívach a umožňujú, aby sme dosiahli určité ciele,” vysvetlil Kamenický s tým, že je “v rukách Národnej rady SR ako tento odvod dopadne”.
Zákonodarcovia v závere dňa začali diskusiu k návrhu uznesenia poslancov SNS k Istanbulskému dohovoru. Tí žiadajú vládu SR, aby v súlade s uznesením parlamentu prijatým v marci, informovala Súdny dvor EÚ a ďalšie európske inštitúcie, že dohovor Slovensko neratifikuje a nesúhlasí s tým, aby EÚ k nemu pristúpila. Poslanec Jaroslav Paška (SNS) predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý má uznesenie spresniť.
.jpg)
