Prešov 29. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: archív František Oľha)

Podnikateľ František Oľha kandiduje na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) za mimoparlamentnú stranu Šanca. K jeho prioritám patrí zvýšenie pracovných príležitostí, zlepšenie cestnej infraštruktúry a navrhuje konkrétne riešenia rómskej problematiky

Aké boli hlavné dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli kandidovať na funkciu predsedu prešovského VÚC?

Chcem, aby bol Prešovský kraj lepším miestom pre život. Narodil som sa tu, založil si rodinu a s blízkymi vybudoval rodinnú firmu, ktorá dáva prácu desiatkam ľudí. Mám tu priateľov. Na každom kroku však vidím, čo sa dá zlepšiť. A mám konkrétne riešenia, ako to urobiť. Nechcem, aby jedného dňa moje deti opustili Prešov, pretože tu nebudú môcť dôstojne žiť. Chápem ľudí, že sú nespokojní a odchádzajú. Navyše, kraj by sa mal riadiť u nás, nami, nie z Bratislavy a vďaka kariérnym politikom.

Akým spôsobom chcete zlepšiť podmienky v kraji, aby tu vznikali nové pracovné miesta?

Bez kvalitných ciest k nám veľkí investori neprídu. Preto okamžite by sme sa mali zamerať na výrobu s pridanou hodnotou. To je tá najťažšia cesta, hľadať veľa menších investorov, ktorí dajú prácu ľuďom z nášho regiónu s primeranou plácou. Nepotrebujeme tu automobilky za každú cenu a pri stave ciest tu ani tak skoro nebudú, ale pre každý región potrebujeme to, v čom má dlhoročnú tradíciu a vzdelaných ľudí. Prešov a jeho okolie má predpoklady na rozvoj elektrotechnického priemyslu a precíznej strojárskej výroby, podobne aj Poprad a Kežmarok, Humenné a okolie na potravinársky a chemický priemysel, Vranov zasa na spracovanie dreva.

Ako chcete zabezpečiť, aby školy vychovali absolventov, po ktorých je na pracovnom trhu dopyt?

Vzdelanie veľmi úzko súvisí s prácou a naopak. A to je hlavná kompetencia VÚC. Tu je dôležitý priestor na vytvorenie regionálneho duálneho vzdelávania. Duálne školstvo, ktoré bude postavené len pre veľkých zamestnávateľov, tu, na východe veľký význam nebude mať, lebo my tu nemáme veľkých zamestnávateľov. To sa prejavilo aj hneď pri štarte duálneho vzdelávania, v okresoch smerom od Prešova na východ. V kraji máme len štyroch zamestnávateľov zapojených do tohto systému a z toho sú dve obchodné siete. Musíme jednoznačne trvať na tom, že chceme zjednodušiť administratívu, chceme, aby duálne školstvo bolo dostupné aj pre firmy do 20 zamestnancov, ktoré nám budú vytvárať ďalšie pracovné príležitosti a priestor pre mladých ľudí, aby nekončili na úradoch práce.

Chcem podporiť aj talenty. Kraj by mal umožniť základným umeleckým školám vzdelávať mladých ľudí aj vo veku od 15 do 18 rokov. Navrhol by som prehodnotiť všetky doterajšie zamietavé stanoviská, ktoré PSK urobil. Som zástancom nediskriminačného financovania stredných škôl.

Deklarovali ste víziu riešenia rómskej problematiky. Ako chcete postupovať?

Je to odborný problém. Nesmieme zabúdať na to, že jeho ignorovanie nahráva extrémizmu. My ho chceme riešiť. Vieme, že existujú problémové rómske komunity, ktoré obťažujú zvyšok obyvateľstva. To sa dá riešiť iba zabezpečením poriadku v rizikových oblastiach, a to spoluprácou so štátnou políciou a s podporou obcí, aby sme zabezpečili pre občanov pocit bezpečia. Nemôžete predsa žiť s niekým v symbióze, ak sa ho bojíte. V prvom rade je potrebné zaistiť bezpečnosť občanov.

Ale rómska komunita to nie sú len ľudia, ktorí robia problémy. Poznám veľa Rómov, ktorí sú pracovití a chcú si na vlastný život zarobiť. Na stavbách robia výkopové práce, pracujú na pílach, v poľnohospodárstve. Nemajú síce vysoké vzdelanie a vykonávajú jednoduché pracovné činnosti, ale v tom ich musíme podporovať. Lebo keď budú vidieť, že práca sa oplatí, do budúcna dajú vzdelanie svojim deťom. Mladšia generácia sa bude ľahšie integrovať do našej spoločnosti.

Je to tiež kompetencia VÚC prepojená na školstvo. Ak nevieme dostať Rómov do škôl, musíme školy postupne dostávať k osadám. Nerobí sa to v potrebnej miere. Musíme ich naučiť základné pracovné návyky, dať im jednoduché vzdelávanie. Musíme naučiť chlapcov, aby vedeli obsluhovať stroje na pílach, aby vedeli murovať. Dievčatá aby vedeli variť, starať sa o svoje deti a iné manuálne profesie. Všetko to chcem urobiť a mám plán, ako to urobiť.

Čo budete presadzovať v oblasti dopravy?

Nemáme obchvat, nemáme vyriešené prepojenie východného Slovenska a chýba aj prepojenie európskeho významu zo severu na juh – rýchlostná cesta R4. Dlhodobo tiež mešká napojenie na zvyšok úsekov diaľnice. To, že sa niečo začalo robiť po tlaku občanov, po štrajkoch, je len dôsledok občianskej iniciatívy, a nie toho, aby to kompetentní chceli dlhodobo riešiť. To sa musí zmeniť. Musíme koncepčne začať riešiť infraštruktúru kraja.

Tu je však problém, na ktorý poukazujú v ZMOS, ale aj v odbornej verejnosti, a to je rozpor v prirodzených regiónoch a hraniciach kraja, ktoré sú pozostatkom doby mečiarizmu.

Len ťažko sa dá v jednom kraji riešiť integrovaný dopravný systém, keď Levoča a Spišská Nová Ves, keď Humenné a Strážske, keď Spišský hrad a Spišské Podhradie sú v iných krajoch.

Takže sa budeme musieť vážne zamyslieť nad budúcnosťou dopravy a hlavne nad intenzívnou spoluprácou v rámci krajov a podporou spájania sa v prirodzených regiónoch.

Ako vnímate zdravotníctvo v kraji? Má občan záruku, že sa mu dostane v každom regióne potrebná zdravotná starostlivosť?

Nekonečné čakanie na vyšetrenie u špecialistu, nedostatok lekárov a vysoké poplatky, ktoré platia pacienti, to sú najväčšie problémy zdravotníctva v Prešovskom kraji. Lekári navyše starnú, a sú prípady, keď zdravotné strediská, vybudované aj z eurofondov, sú prázdne. Zriadim „Radu zdravia“ zloženú zo zástupcov poisťovní, nemocníc a ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s ich pomocou presadím skrátenie čakania a zavedenie povinnej elektronickej časenky u lekárov. S nimi určite nájdeme riešenie pre nižšie a dôkladne kontrolované poplatky u lekárov. Nedostatok lekárov v regiónoch by som riešil ponukou bývania na miestach, kde lekári chýbajú, odkúpením „zdravotných kariet“, čiže ambulancií od starších lekárov a finančnou podporou. Môžeme motivovať lekárov napríklad aj preplácaním ďalšieho štúdia, kým pracujú v obci. Musíme sa usilovať, aby sem prišli pracovať a zostali v regióne.

Len vyberanie poplatkov za licencie od lekárov, lekární a príjmy zo sociálnej oblasti prinášajú do rozpočtu kraja milióny eur ročne, z čoho sa môžu financovať aktivity v prospech pacientov i zdravotníctva.

Ako vnímate oblasť sociálnej starostlivosti?

Problémom v kraji je diskriminácia vo výkone sociálnych služieb. Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK dostávajú za identické výkony vyššie platby než ostatné zariadenia. Najmä tie v pôsobnosti cirkevných charít samosprávny kraj doslova zneužíva. Všetci poskytovatelia sociálnych služieb musia mať rovnaké podmienky – za rovnaký výkon musia mať garantované rovnaké peniaze. Chcem sa zasadiť za odbúranie nespravodlivosti v sociálnych službách a zavedenie pravidla „Za rovnakú službu, rovnaká platba“, lebo nakoniec na túto nespravodlivosť doplácajú tí, ktorí túto starostlivosť potrebujú.

Kam by sa mala uberať oblasť kultúry a športu?

Neľahká situácia je aj v oblasti športu a kultúry. Všetci svorne tvrdia, že chýbajú peniaze. Svoje urobilo aj, z môjho pohľadu, nezmyselné rozhodnutie, podľa ktorého VÚC neudeľuje povolenia na základné umelecké školy (ZUŠ) pre deti staršie ako 15 rokov. Predstavte si dieťa, ktoré sa niekoľko rokov učí hrať na klavíri, dovŕši 15 rokov a chce pokračovať v rozvíjaní svojho talentu. Kvôli rozhodnutiu VÚC nemôže.

Samozrejme, treba ďalej rozvíjať všetky kultúrne inštitúcie v pôsobnosti kraja, ale nesmieme zabudnúť, že mládež pre svoj rozvoj potrebuje aj alternatívne kultúrne vyžitie, napríklad kulturparky, ako to je trendom v celej Európe.

V oblasti športu je nutné rozšíriť spoluprácu a komunikáciu s mestami a obcami, s národnými športovými zväzmi a SOV a začať pripravovať projekty z fondov EÚ na intenzívnu výstavbu športovísk, aby v každom okrese kraja vyrástla nová športová hala.

Piliermi rozpočtu VÚC pre mládežnícky šport a kultúru musia byť silné grantové schémy. Kraj si určí priority a peniaze sa budú rozdeľovať na základe projektov.

V ktorej oblasti by sa mal kraj v budúcom volebnom období dynamickejšie rozvíjať?

Chcem, aby sa ľuďom v Prešovskom kraji lepšie žilo. Práve to ma viedlo k tomu, aby som kandidoval za župana. Nechcem sa nečinne pozerať na to, ako odchádzajú mladí ľudia pracovať preč a nechcú sa sem vracať. Musíme im vytvoriť také podmienky, aby svoje nadobudnuté vzdelanie odovzdávali tu, kde patria. A to vie zabezpečiť práve lepší kraj, ktorý pre nich pomôže vytvoriť lepšie pracovné podmienky a dá im príležitosti uplatniť sa. Mladým ľuďom treba zabezpečiť nielen prácu, ale aj primeranú plácu. Poskytnúť im príjemné miesto na relax. Musíme zlepšiť štruktúru priemyslu. Tých, čo tu žijú a roky pôsobili v tomto regióne, ktorí vytvárali pracovné príležitosti, musíme viac podporovať. Aby firmy boli ziskovejšie a boli ochotné a schopné podeliť sa aj so svojimi zamestnancami na profite a aby ľudia mali z toho všeobecné blaho.

Aká je vaša predstava na využitie eurofondov a do akých cezhraničných projektov by ste chceli ísť?

Eurofondy by sa mali prioritne využívať na infraštruktúru, do zlepšovania sociálnej, kultúrnej a športovej oblasti v obciach a mestách kraja. Taktiež vidím obrovskú rezervu vo využití fondov EÚ v revitalizácií prírodných lokalít, ktoré niekedy občanom slúžili na relax a voľný čas. Ako rodený východniar a Prešovčan určite vidím obrovskú príležitosť v obnove oblastí, ako sú Sigord a Domaša, ale aj v ďalšej podpore nášho „rodinného striebra“ – Tatier. Tieto prostriedky povedú aj k rýchlej tvorbe pracovných príležitostí a k skvalitneniu možnosti pre relax hlavne u ľudí s nižším príjmom.