Môj profil 
Predplatné
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) prichádza do parlamentu s návrhom na zmrazenie platov niektorých ústavných činiteľov, avšak s návrhom majú problém viaceré politické strany. OĽaNO na októbrovú schôdzu Národnej rady SR predkladá návrh novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
“Hlavným účelom návrhu zákona je snaha predísť výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných činiteľov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur formou ich ‘zmrazenia’, a to v situácií, keď verejný dlh Slovenskej republiky stále dosahuje historické maximá (aktuálne 43,2 miliardy eur oproti 19,5 miliardy eur v roku 2008),” uvádzajú v dôvodovej správe k návrhu s tým, že ak nepríde k zmrazeniu platov od nového roku, príjem poslanca bývajúceho mimo Bratislavský kraj, ktorých je výrazná väčšina, by vzrástol spolu s paušálnymi náhradami o 1 290 eur. To považuje hnutie OĽaNO za neoprávnené a nesprávne. Návrh zákona v tomto ohľade podľa predkladateľov nadväzuje na obdobné legislatívne návrhy vládnej strany Smer-SD z rokov 2012 až 2017, ktorá ich v rokoch 2012 a 2013 presadzovala dokonca v skrátenom legislatívnom konaní s odôvodnením, že štátu hrozia značné hospodárske škody, pokiaľ by k takémuto zmrazeniu platov nedošlo.
Okruh dotknutých ústavných a iných verejných činiteľov a úroveň zmrazenia sú v návrhu zákona úplne rovnaké ako v obdobnom návrhu vládneho zákona z roku 2017, ktorým sa na rok 2018 platy v porovnaní s ich platmi z rokov 2011 až 2017 zvýšili len o jedno euro. Ide o odmeny a iné náhrady poslancov NR SR a ich asistentov, prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátnych zamestnancov vo verejných funkciách na ministerstvách a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Platy ústavných a iných verejných činiteľov by mali byť plošne zmrazené podľa OĽaNO dovtedy, dokiaľ bude Slovenská republika hospodáriť s deficitom.
S týmto návrhom nesúhlasí opozičná strana Sloboda a Solidarita. Ako pre agentúru SITA uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová, zmrazenie platov ústavných činiteľov pre rok 2017 nebolo v súlade s Ústavou SRÚ. “SaS čaká na systémové riešenie úpravy platov a nie každoročné zmrazovanie, ktoré je v rozpore s ústavou. SaS odmieta hru na city občanov. Vyzývame koaličné strany, aby predložili funkčné riešenie. V opačnom prípade bude téma zdrojom konfliktov a populizmu, v ktorom sa predbiehajú niektoré koaličné aj opozičné politické strany,” uviedla Blahová. Ako podotkla, OĽaNO s SaS o tomto návrhu ani nediskutovalo. “Téma bola opakovane predmetom poslaneckého grémia, OĽaNO pozná náš názor, napriek tomu to predložili,” uviedla. Podľa Blahovej treba širokú zhodu na návrhu, ktorý bude platiť roky a ktorý sa nebude každoročne meniť. “Čakáme, že takýto okrúhly stôl bude. Nepredpokladám však, že by sa to vyriešilo v tomto volebnom období,” uviedla.
Poslanecký klub Smeru zatiaľ o zmrazovaní politikov podľa podpredsedu klubu Miroslava Číža nehovoril. „Zaregistroval som návrh, ale nehovorili sme o tom. Je to otázka, ktorá sa bude riešiť v rámci koalície, ale výstupy zatiaľ nie sú,“ povedal Číž dnes pre agentúru SITA. Podpredseda SNS Anton Hrnko uviedol, že k populistickým a hlúpym nápadom sa nevyjadruje. Hnutie Sme rodina považuje podľa podpredsedu poslaneckého klubu Petra Pčolinského zmrazovanie platov považuje za populistický a nesystémový krok. „Už dávno mala prísť koalícia so systémovým riešením, ale doteraz toho neboli schopní. Neustále zmrazovanie platov považujem za nezmysel, čo však neznamená, že poslanci by mali mať o tisíc eur vyššie platy,“ povedal Pčolinský pre agentúru SITA s tým, že nech sa platy valorizujú podľa nejakého vzorca. „Zmrazovanie je využívané len na marketing politikov,“ dodal.
.JPG)
.jpg)
