Oklamala Čaputová svojich voličov? Prezidentka rozdeľuje spoločnosť, správa sa konfrontačne a podporuje LGBTI agendu

Bratislava 24. júla 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Zuzana Čaputová zvíťazila v prezidentských voľbách aj kvôli sľubom, že bude spoločnosť spájať a nebude presadzovať agendu LGBTI. Dnes sa však ukazuje, že opak je pravdou. Novozvolená prezidentka podporuje homosexuálnu agendu slovami aj činmi a hlavne v zahraničnej politike sa správa konfrontačne. Vzhľadom na jej jednosmernú geopolitickú orientáciu rozdeľuje slovenskú spoločnosť

Liberálka Zuzana Čaputová by nikdy nebola zvolená za prezidentku Slovenskej republiky, ak by ju nevolili aj konzervatívci, ktorí tvoria drvivú väčšinu slovenskej spoločnosti.

Čaputová si to veľmi dobre uvedomovala a preto tomu prispôsobila aj svoju kampaň. Tvrdila, že aj keď je liberálka, nebude vyťahovať kultúrno-etické otázky. Konkrétne napríklad sľúbila, že nebude presadzovať LGBTI agendu a nezúčastní sa ani na dúhovom pochode.

Svoje sľuby však nedodržala. Deň pred Dúhovým pochodom, ktorý sa konal v Bratislave, napísala status podporujúci LGBTI komunitu:

“Ak by sa tvoja dcéra zamilovala do inej ženy, v akej krajine by si chcela, aby sa to stalo?

Veľmi sa mi žiada povedať Slovensko. Samozrejme, je to hypotetická otázka, ale podnetná na uvažovanie. Pre svojich blízkych chcem len to najlepšie, a preto chcem, aby sa za akýchkoľvek okolností mali dobre a žili v otvorenej a férovej spoločnosti. Takej, kde majú všetci rovnakú šancu na spokojný život bez ohľadu na ich národnosť, vieru, pohlavie, sexuálnu orientáciu, či inú príslušnosť.

Preto chápem túžbu ľudí, ktorých city smerujú k osobám rovnakého pohlavia, aby sme žili v spoločnosti, ktorá sa k nim bude správať férovo. S rešpektom k ich právam im dopraje možnosť žiť si svoj život slobodne tak, aby boli šťastní a spokojní,” navodzuje prezidentka dojem, že homosexuálni jedinci sú na Slovensku ak nie rovno prenasledovaní, tak minimálne diskriminovaní.

Na záver dodala: “Považujem  za potrebné nezostať ticho a rovnako naliehavo upozorniť na potrebu zlepšenia situácie práv ľudí hlásiacich sa k LGBTI komunite.”

Prezidentka teda jasne podporila homosexuálnu agendu, čo je v rozpore s tým, čo hovorila pred voľbami.

Ďalším predvolebným sľubom bolo to, že sa nezúčastní na Gay Pride. Úplne svoj sľub však nedodržala. Prezidentka totiž deň pred tým navštívila v bratislavskej Novej Cvernovke predstavenie s názvom Príbeh geja, príbeh lesby. Predstavenie pritom bolo súčasťou sprievodného programu podujatia Dúhový Pride. Písali sme o tom tu. Prezidentka sa teda na Pride vyslovene nezúčastnila, ale nezúčastnila sa ani pochodu Hrdí na rodinu a jasne svojou aktivitou dala najavo, ktoré podujatie a ktorá filozofia je jej bližšia.

Ďalšími sľubmi prezidentky bolo spájanie spoločnosti a nekonfrontačná komunikácia. Minimálne v zahraničnej politike to však nedodržuje.

Prakticky na každej zahraničnej ceste v krajinách V4 spôsobila nejaký škandál  a priamo, či nepriamo skritizovala hostiteľskú vládu danej krajiny.

Čaputová napríklad počas oficiálnej návštevy v Českej republike zasiahla do ich vnútorných záležitostí tým, že nepriamo podporila protivládne protesty. Konfrontačne vystúpila aj v Maďarsku, keď poučovala Orbánovú vládu o tom, že “liberálna demokracia” je to najlepšie čo môže byť.

Pri návšteve čínskeho ministra zahraničných vecí na Slovensku sa zas Čaputová strachovala o ľudské práva v Číne. A samozrejme nesmie chýbať ani kopnutie si do Ruska. Na návšteve v Poľsku slovenská prezidentka skritizovala Rusko:

“Jednotu Aliancie (NATO) potrebujeme aj vzhľadom na naše vzťahy s Ruskom, ktoré sa nezlepšujú,” povedala Čaputová s tým, že na zlepšenie vzťahov potrebujeme “vzájomný rešpekt a úctu k pravidlám. Dnes ju, žiaľ, na strane Ruska nevidím,” dodala prezidentka.

Takéto konfrontačné a jednostranné vyjadrenia sú tiež porušením jej predvolebných sľubov o tom, že chce spoločnosť spájať.

Z rôznych prieskumov verejnej mienky inštitútu Globsec totiž vyplýva, že drvivá väčšina Slovákov si neželá žiadne západné, či východné geopolitické ukotvenie, ale geopoliticky sa cítia “niekde uprostred.”

Znamená to, že chcú mať vyvážené vzťahy so Západom aj s Východom. Dokonca z jedného prieskumu vyplynulo, že Slováci považujú za väčšiu hrozbu Spojené štáty Americké než Rusko a za najobľúbenejšieho zahraničného politika označili ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Slováci tiež jednoznačne odpovedali, že sa najviac stotožňujú so skupinou štátov V4 – teda Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko.

Prezidentka Čaputová teda v zahraničnej politike nestojí na strane väčšiny Slovákov, ale presadzuje postoje úzkeho okruhu liberálov a prozápadných fanatikov, keď z tejto mimovládnej liahne sama vyšla.

Samuel Gdovin