Môj profil 
Predplatné
“Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a to za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody,” vysvetlil Baláž.
Podľa jeho slov o podmienečnom prepustení je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva. “Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu. Skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená,” spresnil ďalej Baláž. Rigo požiadal o podmienečné prepustenie 5. mája tohto roku a rozhodovať bude Okresný súd v Trnave a následne príslušný Krajský súd.
“Bolo to v dejinách slovenskej justície po prvý raz, keď bol znalcami zabezpečený a poskytnutý dôkaz DNA,” uviedol v piatok pre TASR sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment, ktorý bol jedným z členov senátu, ktorý odsúdil na doživotie Riga. Ako spresnil, jedna zo žien, ktorá útoky tohto masového vraha prežila, bola prísediaca senátu.
“Tento odsúdený patril k jedným z najnebezpečnejších páchateľov násilnej trestnej činnosti. Využil teraz svoju zákonnú možnosť, aby ho prepustil súd na slobodu. Súd však bude prihliadať na jeho doterajšiu trestnú činnosť,” uviedol zase v piatok pre TASR dlhoročný šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti advokát Peter Vačok. Vtedy prípad Riga vyšetroval bývalý Krajský úrad vyšetrovania v Bratislave.
Na doživotie odsúdený sériový vrah Ondrej Rigo požiadal po odpykaní si 25 rokov o podmienečné prepustenie. Informovala o tom televízia Joj. “Žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu odňatia slobody bola doručená Okresnému súdu Trnava 11. mája. Zatiaľ vo veci nenariadil termín verejného zasadnutia,” uviedla Jana Kondákorová, hovorkyňa Krajského súdu v Trnave. Väznica v Leopoldove, kde si Rigo odpykáva trest, vypracuje v tejto súvislosti hodnotenie väzňa. Rigo je vo väzení od roku 1993, kedy ho vzali do väzby. Odsúdený bol za vraždy ôsmich žien a jedného chlapca, ktoré spáchal mimoriadne brutálne. Ranami do hlavy ich umlátil na smrť.
Ako prví v dejinách Slovenska sa mohli dostať pred pár rokmi na slobodu na doživotie odsúdení vrahovia Ľubor Masár a Ján Molnár. Obaja mohli požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia koncom septembra 2015, keďže si odsedeli 25 rokov a po uplynutí takejto lehoty, napriek tomu, že v roku 1991 boli právoplatne odsúdení na doživotie, im to umožňoval, ako aj v prípade vyššie spomínaného Riga slovenský Trestný poriadok.
Masár a Molnár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za vraždu. Predtým, za bývalého režimu, boli súdení za rozličné trestné činy. Boli však prepustení na slobodu, keďže sa na nich vzťahovala rozsiahla amnestia vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Masár, pôvodom z Trnavy, spoločne s Molnárom v auguste 1990 v Rakúsku znásilnili a následne zaškrtili Holanďanku Gabriellu Widdershovenovú–Groenovú. Jej manžela zviazali, ťažko zranili a vyhodili z auta. Ten však útok prežil a neskôr na súde proti páchateľom svedčil. Oboch zločincov poslal do výkonu trestu odňatia slobody na doživotie Mestský súd v Bratislave. Vrahovia počas procesu usvedčovali jeden druhého. Telo Holanďanky sa našlo v značnom štádiu rozkladu približne po dvoch mesiacoch. Masára sa podarilo polícii chytiť po necelých dvoch týždňoch. Brutálny čin šokoval vtedy slovenskú aj rakúsku verejnosť.
.jpg)
.JPG)
