Prečo Tokajev verejne navrhol Putinovi ukončiť vojnu?

Takáto žiadosť bola po prvýkrát verejne adresovaná priamo Putinovi. Doteraz ju vyjadrovali len nepriamo. Napríklad Zelenskyj a Európania. Alebo neverejne (ako píšu médiá, časť Putinovho okolia ho žiada, aby súhlasil s ukončením vojny na línii frontu). Ďalší dôležitý moment: na rozdiel od Kyjeva a Európy, ktoré Putinovi navrhujú prímerie v mimoriadne ponižujúcej forme, Tokajev tento návrh predniesol s úctou, z pozície priateľa Ruska, ktoré niekoľkokrát nazval „veľmocou“. A vyhlásil, že by sa mohlo stať jedným z garantov mierovej dohody.

A celkovo ide o vyhlásenie jedného z najbližších spojencov Ruska. V postsovietskom priestore je pre Putina bližší ako Tokajev už len Lukašenko, ktorý podľa povestí v poslednej dobe tiež zastáva názor, že vojnu by bolo lepšie čo najskôr ukončiť.

Kremeľ však v odpovedi opäť zopakoval svoje stanovisko: Moskva je pripravená zastaviť vojnu za jeden deň, ale len vtedy, ak Kyjev prijme „nevyhnutné rozhodnutie“. To znamená, že pravdepodobne stiahne vojská z Doneckej oblasti.

V podstate teda odmietli Tokajevovu výzvu. Dôležitá otázka však znie – prečo sa Tokajev vôbec rozhodol vysloviť žiadosť o ukončenie vojny?

Dal najavo, že o to ho požiadali jeho nadriadení a predstavitelia iných štátov, ktorí vedeli, že sa stretne s Putinom. Ktorí konkrétne – to Tokajev nepovedal, ale akoby naznačil, že nevyjadruje len svoj osobný názor.

Kazachstanský prezident mal však aj svoj vlastný dôvod požiadať o čo najskoršie ukončenie vojny, pretože doslova deň predtým sa v dôsledku útokov bezpilotných lietadiel zastavil vývoz kazašskej ropy cez Kaspické ropovodné konzorcium (ktoré zabezpečuje 80 % celkového vývozu ropy z Kazachstanu). A to je pre krajinu mimoriadne bolestivá rana, vzhľadom na závislosť jej rozpočtu od príjmov z ropy.

Vzhľadom na to, že k mimoriadne rozsiahlemu útoku na KTP došlo doslova deň pred stretnutím Tokajeva s Putinom, nie je vylúčené, že útok bol naň časovo zosúladený. A jeho cieľom mohlo byť práve podnietenie Tokajeva, aby sa pokúsil presvedčiť Putina o zastavení vojny.

Ako však vidíme, táto žiadosť na Putina nezapôsobila

O to viac, že ju s najväčšou pravdepodobnosťou nepočuje po prvýkrát. Pretože presne tie isté slová mohli jemu alebo jeho okoliu povedať (hoci nie verejne) predstavitelia ruského biznisu, ktorý v súčasnosti trpí v dôsledku ukrajinských útokov. Tiež nechápu, prečo vojna začala a prečo doteraz pokračuje, ak Ukrajina súhlasí s jej zastavením na línii frontu, teda s ponechaním 20 % ukrajinského územia pod kontrolou Ruskej federácie, vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne a suchozemského koridoru do Krymu? „Načo máme ďalej bojovať, ak cena vojny pre ruskú ekonomiku a obyvateľstvo každým dňom rastie? Prečo je pre Rusko taká dôležitá časť Doneckej oblasti, ktorá zostala pod kontrolou Ukrajiny, ak kvôli nej treba prinášať takéto obete? Prečo nemožno teraz prestať a vyhlásiť svoje víťazstvo vo vojne, o to viac, že takým aj bude – obsadili cudzie územie, bez toho, aby obsadili svoje vlastné.“

Už viackrát sme písali, že tieto otázky, ktoré sa v Rusku v súvislosti s predlžovaním vojny kladú čoraz častejšie, predstavujú jedno z hlavných vnútorných rizík pre Putina. Tokajev navyše svojím verejným vyhlásením mohol takéto nálady ešte viac posilniť.

Kremeľ má na to síce odpoveď – „Ukrajinu nemožno nechať v stave krajne nepriateľského štátu voči Rusku, inak bude naďalej zdrojom obrovských problémov pre krajinu, podobne ako Palestínčania a iní arabskí susedia pre Izrael“.

Tento argument by však bol vnútri Ruskej federácie a medzi jej spojencami vnímaný vážnejšie, keby existoval dojem, že ukrajinské ozbrojené sily sú blízko porážky a Rusko k dosiahnutiu vojenského víťazstva. Takýto dojem však neexistuje – ruské jednotky síce postupujú, ale pomaly, obete sú obrovské a škody spôsobené ukrajinskými údermi sú čoraz väčšie.

Preto nadosiahnutie tohto cieľa bude treba bojovať ešte roky a nie je isté, čím to všetko skončí, vzhľadom na vývoj vojenských technológií v oblasti dronov a bojových robotov.

Vzhľadom na tieto riziká sa zmrazenie vojny na fronte javí pre Rusko ako výhodné. O to viac, ak aj keby to neviedlo k plnohodnotnému mierovému urovnaniu a prešlo by to do formátu hybridnej vojny, podobnej tej, ktorá prebiehala na Donbase v rokoch 2015–2021, potlačenie s tým spojených rizík pre Rusko by stálo oveľa menej síl a prostriedkov, než pokračovanie v plnohodnotnej vojne.

Tieto argumenty sú známe a písali sme o nich už viackrát

Na Putinov postoj však nemajú žiadny vplyv. Pravdepodobne sa domnieva, že vo vojne na vyčerpanie predsa len skôr či neskôr zvíťazí.

A škody spôsobené ukrajinskými údermi sa Kremeľ možno dokonca pokúsi obrátiť vo svoj prospech. Trpí ukrajinskými údermi napríklad spoločnosť Wildberries? Nech si na vlastné náklady zakúpi stíhacie drony a zaplatí za činnosť mobilných obranných jednotiek a posádok protivzdušnej obrany, ktoré budú chrániť nielen ju, ale aj okolité územia.

Ochrana pre podniky a odľahčenie pre rozpočet. Malé a stredné podniky utrpia obrovské straty a ocitnú sa na pokraji krachu po zničení skladov? Žiaden problém – v krajine je obrovský nedostatok pracovnej sily. Aj vo vojenských závodoch, kde platia dobré mzdy. Nech sa rekvalifikujú. Alebo nech idú na front, kde tiež platia celkom dobre. V Kremli zrejme neveria, že podobné problémy môžu viesť k vnútorným otrasom, najmä ak bude potrebné vyhlásiť mobilizáciu.

Alebo napríklad, čo má robiť Kazachstan, ak budú útoky na ropovod KTK pokračovať? V dohľadnej budúcnosti nie je možné dopravovať ropu žiadnou alternatívnou trasou, a ani v nedohľadnej budúcnosti Tokajev nedokáže nijako ovplyvniť Putina, aby zastavil vojnu. A ani Čína to teraz pravdepodobne nedokáže, keďže jej závislosť od dodávok ruských energetických surovín sa po novej blokáde Hormuzu zvýšila.

Kazachstan má preto v podstate dve možnosti. Prvá – pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Trumpa prostredníctvom amerických spoluvlastníkov KTK, aby Washington zakázal Kyjevu zasahovať do kazachského vývozu ropy, čím by sa vytvoril nový bod napätia vo vzťahoch Bieleho domu so Zelenským (čo je výhodné pre Rusko). Druhá možnosť – vyslať na ochranu KTK jednotky kazašskej protivzdušnej obrany, aby zostrelovali drony a tým pomáhali Rusku brániť čiernomorské pobrežie pred útokmi.

Vznikne kvôli tomu napätie vo vzťahoch medzi Kazachstanom a Západom? O to lepšie pre Kremeľ. Moskve a Pekingu sa pravdepodobne nepáčia pokusy Tokajeva viesť mnohostrannú politiku a budovať svoje vzťahy s USA a EÚ. A preto, ak situácia bude tlačiť Astanu k jednoznačnejšej orientácii na rusko-čínsku os (s súčasným potláčaním prozápadných a protiruských síl v samotnom Kazachstane), pre ČĽR a RF to nemá žiadne negatívne dôsledky.

To znamená, že možnou taktikou Moskvy je teraz využiť problémy, ktoré ukrajinské útoky spôsobujú ruskému biznisu, obyvateľstvu a spojencom, na ich väčšie zapojenie do vojny.

Táto taktika je nepochybne mimoriadne riskantná. Rovnako ako celkové pokračovanie vojny v situácii, keď jej zmysel, mierne povedané, zďaleka nie všetci chápu ani v rámci samotnej krajiny. Obzvlášť ak bude potrebné pristúpiť k novej vlne mobilizácie a škody spôsobené údermi sa začnú prejavovať na rozpočte Ruskej federácie a obyvateľstvo bude musieť „utiahnuť opasky“.

V Kremli však pravdepodobne usudzujú, že všetky tieto riziká nie sú až také veľké a krajina môže v prípade potreby vydržať aj roky vojny, kým sa ruská armáda dostane k hraniciam Doneckej oblasti a dosiahne ďalšie ciele.

Či sa tento odhad potvrdí a či Kremeľ nezmení svoj postoj k prímeriu na fronte – to ukáže ďalší vývoj vojny.

Prečítajte si tiež:

• Tokajev vyzval Putina na ukončenie vojny, Ukrajina pokračovala v útokoch dronmi