Vo verejnej výzve, ktorú už podpísalo viac ako 1.000 ľudí, žiadajú prehodnotiť vhodnosť tohto filmu pre maloletého diváka (12+). Odborníci sú presvedčení, že film svojim obsahom a charakterom ohrozuje vývin dieťaťa.

„Filmové dielo využíva vulgárny jazyk už v prvých minútach. Je v ňom prítomné fyzické, psychické i verbálne násilie. Cielene vyvoláva pocit strachu, depresie a bezmocnosti,“ uvádzajú odborníci.

„Obávame sa, že filmové dielo v snahe vyvolať silné emócie budí dojem, že sa vybrané rizikové správanie deje bežne, čím môže skutočne vyvolávať neopodstatnenú úzkosť. Zároveň môže posúvať hranice noriem, čo môže viesť k traumatizácii ako i k podpore rizikového správania. Navyše neponúka vhodné riešenia zobrazovaných situácií, nepodporuje kompetenciu diváka,“ dodávajú v odôvodnení s tým, že využitie zastrašujúcich taktík síce môže vyvolať okamžité reakcie, ale s veľmi malou pravdepodobnosťou sa tento efekt uplatní v želanom smere v budúcom rozhodovaní.

Odborníci tiež žiadajú prehodnotiť prezentovanie tohto filmu ako nástroja na vzdelávanie a výchovu, vhodného pre školské predstavenia. Podľa ich názoru môže mať tento film neželané vplyvy na zraniteľné skupiny populácie, ktoré sú zároveň jeho cieľovou skupinou a to v podobe traumatizácie, či iniciovania nebezpečného rizikového správania. Odborníci sú tiež presvedčení o tom, že tento film nie je vhodný pre mladších žiakov bez následnej diskusie a intervencie.

Odborníci ďalej žiadajú, aby im bolo objasnené, z akých teoretických rámcov vychádzajú, o aké vedecké dôkazy o vhodnosti a účinnosti či relevantnosti sa opierajú, akým spôsobom tvorcovia, distribútori filmu monitorujú možné riziká, neželané vplyvy a akým spôsobom ich ošetrujú. Na základe ich skúseností a vedeckých dôkazov „namietajú etickú spornosť využívania zastrašujúcich taktík v prevencii maloletých, ako aj ich neúčinnosť v prevencii“.

Vo výzve tiež požadujú označiť film varovaním, že nie je vhodný pre citlivé povahy. Zároveň požadujú, aby v rámci premietania daného filmu boli k dispozícii kontakty na odbornú pomoc buď vo forme informačného letáku alebo po ukončení filmu ešte pred uvedením záverečných titulkov.

„Ak sa premietania filmu zúčastňujú celé triedy, je vysoká pravdepodobnosť, že explicitným záberom na sebapoškodzovanie a motívom implikujúcim samovraždu budú vystavení napríklad práve aj žiaci, ktorí takýmto ťažkým obdobím prechádzali, alebo práve prechádzajú,“ tvrdia odborníci.

Ako posledné požadujú zaviesť systémové opatrenia, ktoré by zabezpečili, aby filmové diela odporúčané pre školské predstavenia spĺňali jasne stanovené kritériá.

Odborníci sa totiž zhodujú na tom, že je potrebné aby podobné filmy určené pre školákov mali jasne definovaný zámer, s akým je dané filmové dielo vytvárané, opierajúc sa vedecké dôkazy o účinnosti použitej formy, odborné vedenie odborníkmi z radov pomáhajúcich profesií pri tvorbe filmového diela a odbornú garanciu, tvorbu metodickej príručky objasňujúcej spôsob, akou formou je s daným filmovým dielom potrebné následne na školách pracovať, posudky odborníkov z radov pomáhajúcich profesií po pilotnom preskúmaní filmového diela, jasné definovanie a upozorňovanie, pre koho dané filmové dielo nie je vhodné a z akého dôvodu, ako aj informovanie o možných rizikách a neželaných účinkoch prezretia takéhoto filmového diela.

Na základe odborných znalostí neodporúčajú vystavovať maloletých divákov tomuto filmovému dielu. Zároveň starším divákom neodporúčajú premietať všetky tri diely spolu.

Taktiež neodporúčajú takúto formu školských predstavení bez prípravy tímu odborníkov, ktorí by hneď po predstavení s vyvolanými emóciami a kogníciami pracovali odborným spôsobom a pomohli, v tomto prípade žiakom, spracovať túto tému emocionálne i kognitívne.

Pod výzvu a odôvodnenia sa podpísali prof. Andrea Madarasová Gecková, PhD, koordinátorka štúdie Health Behaviour  in School-aged Children, Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Doc. Zuzana Dankulincová, PhD, koordinátorka štúdie Care4Youth, odbor sociálna psychológia,  Ústav psychológie zdravia a metodológie výskumu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, MUDr. Natália Kaščáková, PhD – psychiatrička, psychoterapeutka, Bratislava, Mgr. Alžbeta Lazíková – psychologička, Trnava, Mgr. Svetlana Sithová – špeciálna pedagogička, Súkromné centrum Mirabilis, Partizánske, PhDr. Marek Madro –  psychológ, programový riaditeľ IPčko, Mgr. Jaroslava Kopčáková, PhD – psychológička, Detská organizácia FÉNIX Košice Západ, Mgr. Andrej Mentel, PhD – sociálny antropológ, FSEV UK Bratislava, Mgr. art. Magdaléna Kmeťková – režisérka, Doc. MUDr. Tibor Baška, PhD – vysokoškolský pedagóg, JLF UK Martin, Mgr. Radovan Kyrinovič – školský psychológ, Mgr. Monika Šišková –  klinická psychologička, Trnava, MUDr. Kamila Dobošová – psychiatrička, Trnava, MUDr. Monika Janíková –  psychiatrička, psychoterapeutka, Mgr. Veronika Kolejáková – psychologička, dramaturgička VŠMU .

Projekt podľa zverejnených informácií podporilo finančne Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv. Distribúciu filmu mal podporiť Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Samotné ministerstvo školstva, ktorému odborníci adresujú svoju výzvu, je podľa videa tiež partnerom projektu filmu. O stanovisko sme požiadali obe ministerstva i úrad podpredsedu vlády. Ministerstvo sa voči uvádzaniu ako partnera ohradilo.

Ministerstvo odstúpilo od zmluvy o partnerstve po nástupe ministerky Lubyovej

Ministerstvo školstva vo svojom stanovisku uvádza, že po nástupe Martiny Lubyovej do funkcie ministerky školstva, vyjadrilo niekoľkokrát znepokojenie nad produkciou filmu „Kto je ďalší?“, a preto aj odstúpilo zo zmluvy ako partner. Tvorcovia filmu však aj naďalej uvádzajú ministerstvo ako partnera projektu.

„V súvislosti s uvedením filmu „Kto je ďalší?“ do slovenských kín ministerka školstva Martina Lubyová opätovne požiadala tvorcov filmu o vypustenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo zoznamu subjektov, ktoré sú uvedené ako partneri a tento týždeň zaslala túto výzvu prezidentovi eSlovensko Bratislava. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v uvedenom liste, ako aj na predchádzajúce intervencie zo strany ministerstva školstva voči tvorcom filmu za posledné dva roky, ministerstvo školstva nie je partnerom filmu, pretože chýba právny základ pre uvedené partnerstvo.

Ministerstvo nedalo organizácii eSlovensko Bratislava súhlas s uvedením svojho názvu a loga medzi partnermi filmu a s produkciou filmu v rámci projektu vyslovene nesúhlasilo. Použitie názvu a loga ministerstva v súvislosti s partnermi filmu je preto neoprávnené.

V tejto súvislosti dopĺňame informáciu, že organizácia eSlovensko Bratislava reagovala na spomínaný list a výzvu ministerstva školstva s tým, že požiadavku rezortu akceptuje a názov a logo ministerstva zo stránok projektu odstráni.“

Ministerstvo sa zároveň vyjadrilo aj k obsahu samotného filmu. „Na základe vyjadrenia Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie – priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR – konštatujeme, že vo filme absentuje tzv. pozitívny jazyk, to znamená empatické formulácie, podporné vety, reflektujúce stav osôb, ktoré vo filme vystupujú. Film nenapĺňa základný edukatívny rozmer – edukáciu pozitívnym prístupom,“ uviedlo ministerstvo a dodalo:

„Rozumieme autorovi filmového diela, že sa snažil poukazovať (obrazovo či verbálne) na rôzne príčiny vzniku kyberšikany, rooftoppingu a sexuálneho vydierania, resp. zneužívania, ktoré však neboli pre starší školský vek podané konzistentne, ale len v náznakoch. Toto môže u detí, žiakov viesť k neobjektívnemu zovšeobecňovaniu namiesto popísania príčin a následkov. Náznaky kontextu reality, v ktorom je príbeh zasadený, nie sú jednoznačné a komplexné (postoje rodičov, školy, dospelých autorít ako takých, hodnoty, normy).

Filmové dielo tak vyvoláva síce širokú paletu emócií, ale v deji filmu sa nediferencuje hranica normálneho správania od rizikového, čo nevedie mladého človeka k scitlivovaniu na problémové správania, ale skôr jeho prijatia ako normy. Prezentovanie informácií o negatívnych javoch je vo filme škodlivé, keďže zvyšujú normatívne presvedčenie, že všetci „to robia“, „to prežívajú“, robí to „veľa mladých“.“

Ministerstvo tiež spochybnilo preventívny a edukatívny zámer filmu

„V publikácii 1000 výpovedí o filme Kto je ďalší? – 1000 dôvodov na riešenie (Drobný, Slavíková, 2019) sa uvádza, že… „naším zámerom bolo vytvoriť divácky atraktívny film, ktorý by zároveň mal aj preventívno-vzdelávacie ciele“.

V medzinárodných dokumentoch sa všeobecne uvádza, že film ako umelecké dielo nemá preventívny charakter, nakoľko nemá dopad na dlhodobú zmenu správania mladých. (Rovnako ako jednorazové aktivity, ktoré predstierajú, že sú preventívne).

Aby mala aktivita (film, umelecké dielo) edukatívny/preventívny charakter, tak by mala spĺňať tieto kritériá:

– aktivita by mala mať jasný dôkaz z vedeckých štúdií, príkladov tzv. dobrej praxe, že má dobrý vplyv na správanie

– ak nie je tento vplyv jednoznačne z dôkazov preukázaný, mala by sa aplikovať obmedzene, cielene, s odborným vedením

– nemala by sa aplikovať, ak existuje akékoľvek podozrenie, že by mi mohla spôsobiť poškodenie (zvýšenie záujmu o danú negatívnu činnosť, nadobudnutie presvedčenia, že je to akceptované, že to robí každý, je to rozšírené, zatraktívnenie aktivity a prípadne navádzanie, prezentovanie realizácie daného rizikového správania ) – tieto negatívne atribúty film napĺňa na 100 %.“

Ďalej film podľa ministerstva otvára etický problém vyjadrenia súhlasu/nesúhlasu subjektu intervencie. „Ak už deti, žiaci, študenti podstupujú diskutabilné intervencie bez ich súhlasu, zodpovednosťou a povinnosťou na strane dospelých je zabezpečiť, že žiadna intervencia deti, žiakov, študentov minimálne nepoškodí. Hromadné školské návštevy filmu v kinách nedávajú možnosť jednotlivcovi mať informácie a slobodne sa rozhodnúť, či film vzhliadne alebo nie,“ dodáva ministerstvo.

„V Pedagogicko–organizačných pokynoch na šk. rok 2019/2020 (ako tomu bolo obdobne aj v predchádzajúcich rokoch) sa v kapitole 1.5.11 Zdravý životný štýl, v bode 2 školám a školským zariadeniam odporúča aktívne zapájať deti a žiakov do aktivít a programov, ktoré podporujú výchovu ku zdraviu a zdravý životný štýl. Uvedený film je v priamom rozpore s týmto odporúčaním, nakoľko nevyzdvihuje zdravý životný štýl, resp. priamo či sprostredkovane vyzdvihuje negatívne, rizikové správanie detí, žiakov,“ uviedol na záver vo vyjadrení odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva.