Hlina podľa cestárov nepochopil zákon, robí vraj zbytočný rozruch

Bratislava 5. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Hlina chce brzdiť dopravu v Bratislave 

Poslanec NR SR za Obyčajných ľudí a Nezávislé a osobnosti (OĽaNO) Alojz Hlina zrejme podľa dopravných odborníkov nepochopil podstatu zákona o inteligentných dopravných systémoch a robí zbytočný rozruch. Hlina totiž hrozí protestom v prípade, ak sa vláda nevyjadrí k návrhu zákona, o ktorom sa má definitívne rozhodnúť na septembrovej schôdzi vo forme pomalej jazdy áut cez Bratislavu od colnice Berg, cez Most SNP, okolo Úradu vlády SR až k budove ministerstva dopravy.

Návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch zavádza podľa opozičného poslanca do osobných áut technologické zariadenie, ktoré sa má aktivovať v prípade vážnej dopravnej nehody a slúžiť na to, aby sa lokalizovalo auto postihnuté nehodou a záchranári mohli prísť skôr. Hlina však upozorňuje, že čip bude aj zbierať údaje o prejazdených kilometroch, čo chápe ako prípravu na zavedenie elektronického mýta aj pre osobné automobily.

“Toto určite nie je príprava na zavedenie mýta pre osobné autá,” skonštatoval pre TASR dopravný analytik z Inštitútu dopravnej politiky (IDP) Juraj Čermák. Podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline sa o možnostiach a filozofii zavedenia mýta pre osobného autá v rámci Európskej komisie ešte len diskutuje. “To je ešte hudba budúcnosti,” podotkol Palčák.

Čipy v autách sa zatiaľ nikde nevyužívajú, informácie zberajú kamerami 

Rovnako je podľa odborníkov otázka budúcnosti aj zavádzanie akýchkoľvek čipov do áut. V rámci EÚ sa totiž tiež len diskutuje o tom, či a ako by sa zavádzali do áut čipy, ktoré by pomáhali záchranárom rýchlejšie lokalizovať nehodu a zachrániť tak životy. “Uvažuje sa o tom, že by sa v budúcnosti montovali do nových áut pri ich výrobe,” opísal Palčák.

Aj keď v súčasnosti fungujú vo svete Národné systémy dopravných informácií, ktoré získavajú informácie o situácii na cestách a pomáhajú záchranárom a polícii rýchlejšie reagovať pri nehodách, čipy v autách nepoužívajú. Podľa odborníkov ide len o lepšiu súčinnosť záchranárskych zložiek. “Diaľničná polícia je úzko prepojená so záchranármi, čím sa znižuje reakčný čas záchranných zložiek od okamihu nehody po zásah zdravotníkov,” dodal Čermák.

Poslanec si pletie hrušky z jablkami, odkazuje hovorca ministerstva dopravy

“Poslanec Hlina si buď zákon neprečítal, alebo nepochopil jeho podstatu a mýli si hrušky s jablkami,” podotkol pre TASR hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Na zavedenie takej zásadnej zmeny spoplatnenia by bolo podľa jeho slov potrebné pripraviť samostatný zákon a ďalšie vykonávacie predpisy tak, ako je to v prípade spoplatnenia ciest pre autá nad 3,5 tony.

“Súčasný zákon vytvára iba právny rámec pre vznik inteligentných dopravných systémov,” dodal Kóňa. Tie umožnia sledovať premávku na cestách dostupnými monitorovacími prostriedkami. Napríklad kamerami, detektormi či monitorovacími systémami v autách v zmysle smernice EÚ.

“To, ako to bude presne fungovať, určí až koncepcia národného systému dopravných informácií, na ktorej v súčasnosti ministerstvo pracuje,” priblížil Kóňa. Aj tá bude podľa jeho slov vychádzať z technických noriem EÚ, ktoré sa v súčasnosti ešte len pripravujú. 

Monitorovanie automobilov môže pochopiteľne slúžiť pre účely získavania informácií o aktuálnych nehodách a následnej pomoci, o prietoku a plynulosti premávke s následnými odporúčaniami vhodných, ako to zdôvodňujú kompetentní. Tie isté informácie však môžu byť využité na monitorovanie každého jedného vodiča, ako upozorňuje Hlina, ale aj následné platby za prejazdené kilometre. Väčšina ľudí si nevie takúto daň dnes ani len predstaviť. Ale aj daň z pridanej hodnoty, či odvod do garančného fondu kedysi dávno nejestvovali, no budúcnosť ukázala, že čo štát chce, to štát zavedie.