Bratislava 24. mája 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)
Významné zlepšenie ochrany najvzácnejších území Slovenska, vrátane národných parkov, patrí medzi súčasné priority ministerstva životného prostredia. Významným krokom k pozitívnej zmene v tomto smere je Envirostratégia 2030 z dielne envirorezortu, ktorú vo februári schválila vláda
„V nej sme si dali jasný cieľ – dosiahnuť stav, keď až 50 percent územia národných parkov bude bezzásahových a na zvyšku územia sa bude môcť hospodáriť výlučne prírode blízkym spôsobom, teda bez zbytočných výrubov a bez holorubov. Práve tieto zámery sme zakomponovali aj do pripravovanej novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Momentálne sme v štádiu záverečných rokovaní tejto dôležitej legislatívy,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák pri príležitosti Európskeho dňa národných parkov, ktorý si pripomíname dnes.
„Naše národné parky dlho trpia tým, že sa nenastavili jasné legislatívne pravidlá. Verím, že teraz sa nám to podarí a ten desaťročia trvajúci stav otočíme v prospech ochrany prírody. Považujem to za prvý krok, ale viac ako významný,“ uviedol podľa rezortu životného prostredia minister László Sólymos. Okrem zákazu plošných výrubov v národných parkoch Štátna ochrana prírody SR prvýkrát od svojho vzniku získa kompetencie, ktoré jej existenčne chýbajú. Po vstupe novej legislatívy do platnosti totiž štátni ochrancovia dostanú právo veta pri akomkoľvek zásahu do lesných porastov v týchto vzácnych územiach. Podmienky Štátnej ochrany prírody SR budú pri plánovanej, ale aj pri náhodnej ťažbe záväzné. “Inými slovami, akýkoľvek výrub bez súhlasu ochrancov prírody bude nezákonný,“ dodal Sólymos.
Dnes štátni ochranári môžu výrubom zabrániť takmer výlučne v najvyššom – piatom stupni ochrany. Tie sú v národných parkoch zastúpené minimálne. Vďaka pripravenej novele sa táto ich právomoc rozširuje na celé územie národných parkov. Novela právne zakotvuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav spravidla najmenej na polovici územia národných parkov. Za posledné tri roky pri ochrane národných parkov štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v trende ministerstvo pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1 262 hektárov bezzásahového územia. Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu, ujmy, cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov.
Na Slovensku máme deväť národných parkov – Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra, Národný park Slovenský raj, Národný park Muránska planina, Pieninský národný park, Národný park Poloniny, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras. Najstarší je Tatranský národný park, naopak rozlohou najväčší je Národný park Nízke Tatry. Jeho celková rozloha je 183 004 ha, pričom 110 162 ha tvorí ochranné pásmo a 72 842 ha vlastné územie národného parku.
Európsky deň národných parkov sa 24. mája oslavuje od roku 1999 pod záštitou organizácie EUROPARC. V tento deň roku 1909 vo Švédsku vyhlásili prvý európsky národný park. Národné a prírodné parky sú prírodným a kultúrnym dedičstvom, ponúkajú na obdiv množstvo špecifických biotopov a ekosystémov, výnimočné prírodné prvky a úkazy. Cieľom tohto dňa je zvýšiť záujem o národné a prírodné parky, podporiť ich ochranu a úsilie na zachovanie prírody v jej rozmanitých formách.
4.2°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
3.3°C
Sobota 
Nedeľa 
3.1°C
0.6°C
.jpg)
.jpg)
