Veľká Británia vracia do Nemecka množstvo vojenského materiálu. Delostrelecké zoskupenie USA sa na kontinente oživuje zrýchleným tempom. Súčasné zhoršenie situácie na hraniciach s Bieloruskom sa podľa expertov stalo len vhodnou zámienkou na budovanie síl aliancie v regióne.

Smer bieloruské hranice

Pred niekoľkými dňami sa na sociálnych sieťach objavili zábery kolóny s niekoľkými desiatkami samohybných diel M109 Paladin. Smerovali cez mesto Legvitsa na Bielorusko. Zaznamenaný bol i presun ťažkých obrnených vozidiel z Nemecka do pobaltských štátov. Zdroje z ruského ministerstva obrany potvrdili pokračujúcu koncentráciu delostrelectva USA a NATO v Poľsku.

Poľský prezident Andrzej Duda vyzval počas návštevy bruselského sídla NATO vedenie bloku na ďalšie posilnenie vojenskej prítomnosti na východnom krídle. Tiež požadoval, aby na hraniciach hliadkovali aspoň dočasne lietadlá NATO.

Hovorca poľského ministerstva zahraničia Lukáš Jasina potvrdil v súvislosti s krízou na hraniciach s Bieloruskom posilnenie oblasti britskými vojakmi. Takže prítomnosť zahraničných jednotiek už nie je len symbolická.

Veľká Británia oznámila návrat svojho kontingentu do Nemecka, odkiaľ bol stiahnutý len pred rokom. Pôjde o pozemnú brigádu. Tvorí ju 250 obrnených vozidiel vrátane tankov a delostrelectva. Britské jednotky sú mimo svoje územie okrem Nemecka prítomné len v Ománe a Keni.

„Vždy existuje zámienka na vybudovanie vojenského zoskupenia. Vždy sa to niečím ospravedlní. Otázkou je, ako sa to skončí. Aktuálne rozpory medzi Ruskom, USA a Veľkou Britániou núkajú čoraz menej priestoru na rokovania. Žiaľ, v americkom vedení nezostali ľudia, ktorí by vedeli, čo je vojna. V roku 1962 sa karibská kríza vyriešila, pretože väčšina ľudí pri moci si vojnu pamätala. Poznali cenu, ktorú treba zaplatiť za určité ambície. Teraz ale Rusko nemá s kým rokovať. Preto koncentrácia síl na ruských hraniciach vyvoláva vážne obavy,“ varoval vojenský expert Vladislav Šurygin.

Úderná päsť

Začiatkom novembra USA znovu zriadili 56. veliteľstvo poľného delostrelectva v Európe. Rozpustené bolo v roku 1991. Vtedy malo vo výzbroji balistické rakety stredného doletu Pershing II. Oživené veliteľstvo v Mainz-Kasteli bude riadiť americké delostrelecké a raketové jednotky s najnovšou výzbrojou.

Stane sa druhým velením nového typu. Takzvaným multimédiom. Malo by byť schopné organizovať a koordinovať údery palebných systémov viacerých druhov proti rôznym cieľom. A to aj v priestore okolo Zeme. Prvý z nich bol predtým nasadený v juhovýchodnej Ázii, aby „zadržiaval“ Čínu.

Hoci centrála bude sídliť v Nemecku, bude koordinovať palebné misie po celej Európe. Raketomet M270 41. delostreleckej brigády USA napríklad v rámci cvičenia v septembri tohto roku úspešne zasiahol námorný cieľ 20 km od pobrežia Nórska.

Odstúpenie od Zmluvy o jadrových silách stredného doletu zároveň umožní USA rozmiestniť pokročilé zbrane v Európe. Vrátane pripravovaných nadzvukových rakiet stredného doletu.

Jadrové zbrane vo východnej Európe?

Poľsko už niekoľko rokov ponúka USA, aby na jeho území umiestnili jadrové zbrane. Táto téma sa opäť stala aktuálnou kvôli obavám, že nová nemecká koaličná vláda môže požadovať stiahnutie amerických atómových bômb z krajiny. V rámci konceptu „zastrašovania potenciálnych protivníkov“ je teraz na jednej z leteckých základní rozmiestnených až 20 kusov takejto munície.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg už pripustil, že ak Nemecko odmietne americké jadrové zbrane, môžu byť presunuté do východnej Európy. Konkrétnu krajinu však nespresnil.

„Situácia s migrantmi v Bielorusku zohrala pre NATO úlohu úspešného motivačného faktora. Môže tak slúžiť ako zámienka na budovanie síl. Myslím si ale, že to nie je hlavný dôvod. Sťahovanie vojsk NATO na východ je spojené so zhoršením zahraničnopolitickej situácie. Na udalosti sa treba pozerať ako na celok. Nezabudnime na nedávne lode narušujúce výsostné vody Čierneho mora a tiež zvýšený počet prieskumných letov pri ruských hraniciach. K tomu manévre v Poľsku. Myslím si, že NATO sa pripravuje na vážnu vojenskú akciu“, myslí si Inna Vetrenková, vedúca katedry manažmentu a sociálnych technológií Severo-západného inštitútu.

NATO posilňuje východné krídlo

Po udalostiach v roku 2014 na Ukrajine sa na podnet USA v rámci stratégie „zadržiavania Ruska“ spustil v Poľsku a pobaltských krajinách program Atlantic Resolve. Počíta so zvýšením americkej vojenskej prítomnosti v regióne na mori, vo vzduchu aj na súši. Aliančné cvičenia sa tu stali častejšími a rozsiahlejšími.

V roku 2016 sa spojenci na summite NATO rozhodli dodatočne posilniť svoju vojenskú prítomnosť vo východnej časti aliancie. V rámci programu Enhanced Forward Presence boli na princípe rotácie vytvorené štyri mnohonárodné bojové skupiny. Každá po tisíc ľudí striedajúcich sa po deviatich mesiacoch. Boli nasadené v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Rozhodli aj o vytvorení mnohonárodnej pešej brigády v Rumunsku.

Od roku 2017 sú na rotačnej báze jednotky bojového tímu obrnenej brigády a tímu bojového letectva so štandardnými súpravami zbraní a vojenskej techniky rozmiestnené v Poľsku, pobaltských štátoch, Bulharsku a Maďarsku. Pre ďalšiu americkú brigádu pozemných síl v Nemecku, Belgicku a Holandsku boli vytvorené sklady zbraní a vojenského materiálu. Personál pre ňu môže byť rýchlo letecky prepravený do Európy lietadlami alebo loďami.

Dodatočne nasadená na rotačnom princípe vo východnej Európe bola aj 1. obrnená brigáda 3. americkej pešej divízie. Prápory sú v Poľsku, Rumunsku a pobaltských štátoch.

„Štyrikrát 30“

V polovici roka 2018 aliancia po dlhých diskusiách sformulovala program „Štyrikrát 30“. Podľa tohto plánu by mala byť schopná rozmiestniť v Európe do 30 dní konsolidované zoskupenie 30 plne bojaschopných mechanizovaných práporov, 30 vojnových lodí a 30 leteckých perutí.

Do roku 2020 mal americký kontingent v Európe 52 000 ľudí. Donald Trump ho znížil o 5 tisíc. Administratíva Joea Bidena ale toto rozhodnutie zmenila a k žiadnemu vážnemu zníženiu napokon nedošlo. Neskôr Varšava a Washington podpísali vzájomnú dohodu o posilnení vojenskej spolupráce. Tá umožnila USA rozšíriť vojenskú prítomnosť v Poľsku.

Anton Lavrov a Andrej Fedorov