Denník Pravda upozornil, že aj keď Kiska pôvodne tvrdil, že “o Francovi nikdy nepočul ani ho nevidel“ na jeho pozemku si musel všimnúť tabuľu, ktorá po roku 1999 niekoľko rokov naďalej všetkých informovala, že pozemky patria Francovi. Tabuľa bola podľa Franca viditeľná aj zo susednej frekventovanej cesty. „Niekoľko rokov bola v hornej časti pozemku tabuľa s menom a naším telefónnym číslom,“ povedal Franc. Tabuľa tam už dnes nie je. Kto ju dal odstrániť, Franc nevie.

“Je veľmi smutné, že moja dedovizeň bola takýmto spôsobom znehodnotená. Môj starý otec, ktorý sa vlastne stal obeťou nastupujúceho socializmu, sa musí nad touto protiprávnosťou obracať v hrobe,” uviedol k prebiehajúcej kauze pôvodný majiteľ.

Kiska sa k novým podozreniam odmietol vyjadriť. „Prezident Andrej Kiska očakáva, že súd rozhodne a nájde spravodlivosť. Predmetné lúky a pasienky kúpil pred 16 rokmi a nebola na nich podľa katastra, listu vlastníctva žiadna ťarcha a nikto sa k nim doteraz nehlásil. Pána Franca prezident nepozná a prvýkrát sa s ním stretol až na súde,“ reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Pozemok v hodnote až milión eur

Pri aktuálnom trestnom stíhaní v pozemkovej kauze ide o to, že pozemok, ktorý môže mať teraz trhovú hodnotu až milión eur, bol v roku 1999 v priebehu pár dní vydržaný a prepísaný postupne až na Kisku. Jeho pôvodný majiteľ, popradský zubár Ján Franc sa o tom dozvedel až v roku 2015, ale po podaniach a sťažnostiach na polícii a prokuratúre a následne tiež po kontaktovaní Kisku osobným listom neuspel.

Polícia okolnosti prípadu za takmer dva roky nevyšetrila a podanie Franca uzavrela ako priestupok, a to na základe sporného znaleckého posudku. Popradská polícia totiž dala pozemok ohodnotiť znalcovi z odboru poľnohospodárstva, a ten vypočítal hodnotu pozemku  na 119,84 eura. Na základe toho polícia prípad ďalej riešila len ako priestupok. Pritom niekoľko metrov od Kiskovho pozemku boli tiež lúky, a teraz sa tam pripravuje výstavba rodinných domov. Pôvodne aj tieto pozemky získal Kiska, ale po rozvode pripadli jeho exmanželke. Cena daných stavebných pozemkov tam je okolo 120 eur za štvorcový meter a nie za 12-tisíc štvorcových metrov, ako bolo v znaleckom posudku pre políciu v prípade Kiskových pozemkov. Reálna trhová hodnota Kiskovho obrovského pozemku pod Tatrami tak môže siahať až k jednému miliónu eur.

K spomínanému pozemku sa najprv v roku 1999 vydržaním a pochybným prepisom na katastri dostala dnes už zlikvidovaná eseročka Agras z Veľkého Slavkova. Pri zápise o vydržaní malo byť údajne napísané, že sa tak na katastri stalo so súhlasom nadriadeného, čo by naznačovalo, že niektorí úradníci mohli mať o tom pochybnosti. To by bolo logické, keďže len rok predtým sa na základe darovania z otca na syna menil majiteľ a vydržanie za rok nie je možné. Navyše Franc pozemky prenajal a za celú dobu za ne poberal nájom. Agras pozemky po vydržaní predal istému obyvateľovi obce Lučivná a následne ich kúpil Kiska. Všetko sa udialo za pár dní. Spôsob, akým sa prevody udiali, je typický pre 90. roky. Vtedy sa na získanie majetkov používali biele kone, falošné zápisnice a podpisy.

Pozemky susediace cez cestu s Kiskovými vlastní Ondrej Žemba, ktorý bol v tom čase označovaný za popradského mafiánskeho bosa. Kiska v pozemkovej kauze tvrdí, že o žiadnom podvode nevie a pozemky vo Veľkom Slavkove uvádzal vo svojom majetkovom priznaní. Pozemky Kiska kúpil v roku 1999 za  54-tisíc korún, čo je teraz v prepočte asi 1800 eur.

Prezidentovi pred dvoma rokmi napísal popradský zubár Ján Franc, ktorý ho informoval o tom, že o pozemky prišiel podvodne vydržaním a Kiska teraz vlastní jeho pôdu, a preto by sa s ním rád osobne stretol. Kiska mu pozemky vrátiť odmietol a odporučil mu, nech sa o ne súdi. Prezident sa už dávnejšie vyjadril, že tento súdny spor o pozemok je smutný príbeh. „Predstavte si, že si kúpite byt a po 20 rokoch vám zaklope na dvere niekto, od koho ste byt nekupovali, a povie vám, že on je majiteľ bytu. Nepoznáte ho, nikdy ste ho nevideli.“ 

Franc, ktorému pozemok daroval otec, ho v minulosti prenajal poľnohospodárskemu družstvu Mlynica, ktoré mu platilo nájom. Až v roku 2015, keď zvažoval predaj pozemku, zistil, že o pozemok ešte v roku 1999 prišiel. Je otázne, či o dlhodobom nájme Francovho pozemku Kiska naozaj nevedel. Ak totiž družstvo vykonávalo v zmysle nájomnej zmluvy napríklad kosenie trávy, je otázne, či si  Kiska nevšimol, že mu 17 rokov niekto kosí pozemok. Tiež je otázne, prečo družstvo platilo nájom Francovi, keď Francove pozemky boli už oficiálne napísané na Kisku.