Môj profil 
Predplatné
Zo zákulisia Bieleho domu prenikli informácie, že postoj USA, najmä pokiaľ ide o sankcie, ktoré Obama uvalil na Moskvu, nevyhovuje všetkým vplyvným frakciám v USA, ale najmä nie niektorým nadnárodným spoločnostiam.
Podľa týchto informácií má byť prezident Obama pod tlakom nadnárodnej korporácie ExxonMobil. Jej prezident a výkonný riaditeľ Rex Tillerson ho mal žiadať, aby uznal ruskú anexiu Krymu. Táto informácia sa objavila po stretnutí ministrov zahraničia Kerryho a Lavrova v Haagu, na summite o jadrovej bezpečnosti. ExxonMobil má dlhodobé plány, nezávisle na vláde USA, o čom svedči aj výrok Tillersonovho predchodcu Lee Raymonda, ktorý vyhlásil: “sme súkromná spoločnosť a nerozhodujeme sa podľa toho, čo je dobré pre USA.”
ExxonMobile má mnoho spoločných projektov s Rosneftom. V roku 2011 vytvorili joint venture na prieskum a ťažbu ropy v Arktíde v hodnote 500 miliárd dolárov. Okrem toho plánujú spoločnú ťažbu plynu na Sibíri a výstavbu plynového terminálu vo východnom Rusku. Taktiež vytvorili spoločný podnik na ťažbu ropy v Čiernom mori, kde sa zásoby odhadujú na 7,2 miliárd barelov ropy.
ExxonMobil má s Ruskom dobré vzťahy. Minulé leto počas ekonomického fóra v Petrohrade udelil prezident Putin Tillersonovi Rád priateľstva.
Podľa informácií, ktoré prenikli na verejnosť, mal Tillerson taktiež žiadať prezidenta Obamu, aby nepodporil požiadavky Japonska ohľadom ťažby v kontinentálnom šelfe Ochotského mora. Obama následne stiahol všetky americké výhrady a 15. marca OSN udelilo právo Rusku na ťažbu v tomto šelfe, kde bude ťažiť Rosneft spolu s ExxonMobil.
Tillerson mal tiež tlačiť na Obamu, aby uznal anexiu Krymu, kde spoločne s Rusmi investujú do náleziska 1,25 triliónov m3 plynu v Čiernom mori. S Krymom sa do Ruska dostala aj ukrajinská plynárenská spoločnosť Černomornaftogaz, ktorej časť po znárodnení by mala byť odpredaná ExxonMobile. Správa ďalej hovorí, že štátny prevrat na Ukrajine 23. februára bol podnietený USA a EÚ po tom, čo Janukovyčova vláda odmietla návrhy Chevronu a Shell na investície do bridlicového plynu. To by znamenalo miliardové straty pre ExxonMobil a Rosneft, čo malo mať vplyv na zákulisie vývoja udalostí na Ukrajine.
Ukrajinci sa mylne domnievajú, že vláda v západnom štýle pomôže ich krajine dostať sa z ekonomických problémov a biedy. Nový vodca pravého sektoru Igor Mazur už volá po vykorenení „židovských oligarchov“, ktorých jediným obchodným záujmom má byť podľa neho: otvorenie dverí k prevzatiu hospodárstva americkými a európskymi korporáciami.
Ukrajinský zahraničný dlh činí 140 mld. dolárov, zatiaľčo pomoc od USA, EU a Medzinárodného menového fondu ma činiť 15 mld. dolárov. Táto pôžička predstavuje v skutočnosti iba fiktívne peniaze, ktoré nikdy neprídu na Ukrajinu, ale pôjdu k hlavným veriteľom, z ktorých dvaja sú ExxonMobil a Rosneft, podobne ako to bolo počas krízy v Grécku, keď pôžičky poskytnuté gréckej vláde nikdy do Grécka neprišli, ale boli priamo predisponované francúzskym a nemeckým bankám, ktoré tak sanovali svoje škody, ktoré zaznamenali vďaka toxickým, nesplatiteľným úverom poskytnutým gréckej ekonomike.
.jpg)
